Vnímanie reality: Deti vs. Deti

Abstrakt

Práca sa snaží poukázať na to, ako rodina pôsobí na vnímanie hrdinov, očami detí v audiovizuálnych dielach. Hrdina je vzor, ktorý deti nasledujú a tieto vzory deti prijímajú prevažne z médií. V práci sa oboznamuje aj s pojmom archetyp hrdinu –  jeho klasickou podobou a  moderným hrdinom. To či rodina vplýva na výber hrdinov sme sa chceli dokázať v sociologickom výskume. Aby sme videli, či tak naozaj je, museli sme výskum robiť na deťoch z detského domova a deťoch z kompletných rodín a následne výsledky porovnať. Vo výskume sme sa zamerali ale i na to, ako deti vidia svojich hrdinov.

Kľúčové slová:

Hrdina. Hrdinovia. Archetyp. Klasický hrdina. Moderný hrdina. Mediálna výchova. Vplyv médií. Deti.

Abstract

This thesis tries to point out how the family acts on the perception of heroes through eyes of children in audiovisual works. The hero is a model which children are following. These models are taken mainly from the media. Second part of this thesis introduces concept of the archetype of the hero – classic and modern form. We want to demonstrate these facts in some sociological research. To know if it is true, we must do research on the children who live without their own families and also on children who are from complete families. How children see their own heroes, and which heroe is for them the best is also part of our Bachalor work.

Key words:

Hero. Heroes. Archetype. Classic hero. Modern Hero. Media education. The impact of the media. Children.

1 Súčasný obraz hrdinu

Dnešný hrdina je obrazom spoločnosti, v ktorej žijeme. Vytvorili sme si spoločnosť, ktorá žije len pre dnes. Nemyslí na budúcnosť a nekoná preto morálne v záujme ďalších generácií. Jeho príbeh je ako uzatvorený kruh. Je vytrhnutý od bežných problémov, aby zničil všetko zlo a nakoniec sa znova vracia k tým istým bežným problém všedného života.

„Problém dnešného ľudstva je presne opačný, ako bol problém človeka v pomerne stabilnom období tých veľkých mytológií, ktoré sú dnes považované za klamstvá. Vtedy spočíval celý zmysel a význam v skupine a vo veľkých anonymných formách, kým jedince vyjadrujúci sám seba nebol podstatný; dnes nie je zmysel v skupine – v žiadnej na svete: všetko spočíva v jednotlivcovi. Tam je však zmysel úplne nevedomý. Človek nevie, kam sa uberá a kam smeruje. Človek nevie, čo ho poháňa.“[ref]CAMPBELL, J.: Tisíc tváři hrdinu. Praha: Portál, 2000, s. 336.[/ref]

Hrdina televíznej obrazovky a filmov, môže byť buď skutočný, teda taký, ktorý by reálne mohol existovať, alebo môže ísť o fiktívneho hrdinu rozprávok alebo sci-fi filmov či seriálov. „S hrdinom ako fiktívnou postavou sa stretávame v mýtoch, v literatúre a v médiách. Pojmom hrdina sa zvyčajne označuje hlavná postava dramatického príbehu – filmu, divadelnej hry, televízneho filmu alebo seriálu. Samozrejme médiá ukazujú aj skutočných, nielen fiktívnych hrdinov, napríklad v správach alebo reportážach.“ [ref]POLÁKOVÁ, E.: Hrdinovia z televíznych obrazoviek. In: Návrh koncepcie výchovy k mediálnej gramotnosti na stredných školách v podmienkach Slovenskej republiky. Trnava: FMK UCM Trnava, 2008. s. 157.[/ref]Pre filmového, rovnako ako aj pre hrdinu z televízie, je podstatná jeho vierohodnosť a, samozrejme, musí pôsobiť presvedčivo. Len ak sa mu podarí vyvolať záujem o jeho postavu, jeho činy, ak je nám sympatický, uveríme jeho ideám, ktoré reprezentuje. Moderný hrdina ma zvyčajne aj svoju zápornú postavu, s ktorou bojuje. Kým hrdina sa snaží o dobro, „zloduch“ sa snaží o opačnú stránku dobra – zlo.

Stretávame sa však aj s falošnými hrdinami. Hrdinami, ktorí neurobili nič preto, aby sa hrdinami stali. Jednoducho prijali úlohu, ktorou ich poverili, alebo do ktorej sa sami zainteresovali. Zväčša sú arogantní, nebojujú za svojich blízkych, ale poháňa ich len pomsta alebo hnev.

Plencner moderného hrdinu rozdelil na štyri typy:

1.    Superhrdina – Od počiatku je jasné, že ide o hrdinu. Je blízky antickému hrdinovi. Antický hrdina si svoju nesmrteľnosť získal skutkami. Superhrdina však nesmrteľnosť stratil pretože je neporaziteľný. Superhrdina je od začiatku vnútorne zjednotený. Nepotrebuje nájsť osvietenie. Vopred má darované schopnosti a poznanie.

 2.    Antihrdina – Sú pre neho príznačné charakterové nedostatky, napriek tomu je nám symatický. Antihrdina je hrdina s problematickým charakterom. Je nešikovný, neschopný, neobľúbený, hlúpy, arogantný, pasívny alebo znova a znova zlyháva na ceste za svojím cieľom. Niekedy je možné, že antihrdina je vo vnútri ozajstným hrdinom s dobrým srdcom a charakterom. Niekedy sa môže zmeniť aj na hrdinu. K tomuto typu hrdinu inklinuje zvlášť citlivé publikum. Mohli by sme ho nazvať aj hrdinom každodennosti, ktorý sa denne snaží vyhrať s bežnými problémami a stále dúfa, že raz sa mu podarí splniť si svoj sen.

3.    Temný hrdina – Často krát má nedoriešenú a smutnú minulosť. Tragédia ktorá navždy poznačila jeho osobnosť. Nikdy sa s tým nedokázal vyrovnať. Túžba po pomste je maskovaná ako túžba po spravodlivosti. Temný hrdina je často krát sám zloduchom. V príbehu je však zobrazený tak, aby bol on hrdinom. Všetko zlo je potom ešte horšie ako on.

 4.    Ženský hrdina – Nový fenomén hrdinstva. Ide o snahu naplniť potrebu ženských hrdiniek v audiovizuálnych dielach. Ženy tak v príbehoch preberajú mužské vzory konania. V klasických príbehoch žena vystupovala len ako múdra matka, pekná panna či dievčina ktorá si identitu utvárala len na základe stretu s hrdinom, najčastejšie princom. V rozprávkach sa dievča muselo odpútať od svojho otca alebo bojovať so zákernou macochou. Koniec svojej cesty našla v klasických príbehoch vo svadobnom obrade. Tradičné vlastnosti hrdinky boli čistota, pokora, dobrosrdečnosť, vynaliezavosť, múdrosť. Moderné hrdinky sú oproti tomu agresívne, drzé, priebojné, tvrdohlavé.[ref]PLENCNER, A.: Archetyp hrdinu II. Súčasný obraz hrdinu. In: Médiá na prahu tretieho milénia. Zborník z príspevkov z odborného seminára FMK. Trnava: FMK UCM v Trnave, 2006, s 72-75.[/ref]

 Problémom stvárnenia moderného hrdinu je to, že je znamením charakterovej dokonalosti, perfekcionizmu. To skrýva nemožnosť precítiť niečo hlbšie a skutočné. Tento nedostatok za zastiera prehnanými výkonmi, prílišnou starostlivosťou o svoj vzhľad. Práve tento nedostatok je to, čo odlišuje dnešného hrdinu od hrdinu klasického.

Ako sa líši moderný hrdina od toho klasického? Je evidentné, že spoločnosť stvorila nový typ hrdinu. Vlastnosti ktoré mali klasický hrdinovia vystriedali iné, chabé. Pre ilustráciu uvedieme vlastnosti klasického hrdinu a následne porovnanie s moderným, aké vo svojej štúdii opísal aj Plencner.

KLASICKY HRDINA

MODERNÝ HRDINA

Morálna veľkosť

Narcistická veľkosť

Schopnosti a statočnosť

Šikovnosť a prefíkanosť

Aktivita napriek prekážkam

Aktivita bez prekážok

Duchovné víťazstvo aj v prípade prehry

Totálne víťazstvo za každú cenu

Osobná odvaha

Absencia strachu

Starostlivosť o druhých

Starostlivosť o seba/manipulácia druhých

Vytrvalosť

Nevyčerpateľnosť

Sebadôvera

Sebazbožnenie

Optimizmus

Cynizmus[ref]PLENCNER, A.: Archetyp hrdinu II. Súčasný obraz hrdinu. In: Médiá na prahu tretieho milénia. Zborník z príspevkov z odborného seminára FMK. Trnava: FMK UCM v Trnave, 2006, s 75.[/ref]

Tabuľka č. 1: Rozdiel medzi klasickým a moderným hrdinom

S modernými hrdinami sa stretávame všade. Netreba však zabúdať aj na každodenného hrdinu, ktorý nebojuje so žiadnym zloduchom, ale zvádza boj s bežným životom.[5] Tí sú a vždy boli príkladom, ako sa z bežného človeka môže časom stať nesmrteľný hrdina.

 

2 Výskum vplyvu médií a výchovy na vnímanie hrdinov v audiovizuálnych dielach očami detí

2.1 Charakteristika výskumu

a) Ciele výskumu

Vnímanie reality deťmi sme robili prieskumom, kde sme otázky zamerali na hrdinov, teda im blízke animované, kreslené alebo filmové postavy. Na kontraste detí z detských domov a detí z kompletných rodín sme sa snažili nazrieť na ich vnímanie reality. Stanovili sme si tieto základné ciele:

 

  1. Zistiť, nakoľko absencia citovej výchovy vplýva na vnímanie hrdinov v audiovizuálnych dielach deťmi z detských domov.
  2. Zistiť ktoré deti (deti z domova či deti z kompletných rodín) vnímajú oveľa skôr fakt, že super hrdinovia s nadprirodzenými schopnosťami sú len vymyslené postavy.

 

b) Výskumné otázky a hypotézy

Na základe výskumných cieľov, sme si stanovili tieto otázky a hypotézy.

Otázka č. 1: Vnímajú deti z detských domovov hrdinov inak ako deti z kompletných rodín?

Hypotéza č. 1: Je fakt, že u detí z detských domovov absentuje citová výchova. Tento fakt môže teda vplývať i na to, ako vnímajú hrdinov, na rozdiel od detí, ktoré žijú v rodinách s matkou a otcom.

Otázka č.2: Vnímajú skôr (v skoršom veku) deti z kompletných rodín fakt, že super hrdinovia s nadľudskou mocou neexistujú?

Hypotéza č. 2: Predpokladáme, že deti z výchovou oboch rodičov, si oveľa skôr uvedomujú fakt, že super hrdinovia s nadľudskými schopnosťami neexistujú.

 

Hypotéza č. 1 sa potvrdí vtedy, ak deti z detských domovov budú mať viac ako polovicu (50 %)  odpovedí na otázky odlišné, ako deti z kompletných rodín.

Hypotéza č. 2 sa potvrdí vtedy, ak vo väčšine otázok (aspoň 3 zo 4), ktoré položíme bude odchýlka medzi odpoveďami medzi deťmi z kompletných rodín a deťmi z detského domova.

c) Výskumná vzorka

Výber výskumnej vzorky sa uskutočnil na základe dostupnej metódy. Na to, ako deti vidia svojich hrdinov, stačí skúmať deti samotné. Ak sme však chceli zistiť aj to, či výchova vplýva na vnímanie hrdinov, museli sme ísť aj tam, kde chýba klasická výchova matky a otca. Navštívili sme preto detské domovy, kde absencia citovej výchovy je fakt. Výskumnú vzorku teda tvoria chlapci aj dievčatá z kompletných rodín a chlapci aj dievčatá z detských domovov. Zameriavali sme sa na deti vo vekovej kategórii 7 až 14 rokov, u ktorých sme predpokladali, že vnímanie a zžitie s hrdinom je najaktívnejšie.

d)Výskumná metóda

Pri realizácii nášho prieskumu sme použili dotazníkovú metódu kvantitatívneho výskumu. Nástrojom bol dvojstranový dotazník (Príloha A), ktorý obsahoval 10 výskumných otázok. Tento dotazník spolu vyplnilo 78 detí (48 detí z kompletných rodín a 30 detí z detských domovov). Následne sme dotazník vyhodnotili.

e) Priebeh prieskumu

Výskum prebehol v termíne od 22.3. – 22.4. 2012, išlo teda o krátkodobý výskum. V počiatočnej fáze sme zostavili dotazník. Ten sme potom nechali fyzicky vyplniť najprv deťmi z kompletných rodín (na základných školách) a neskôr dotazník vyplnili deti priamo v detskom domove. Dotazníky sme vyhodnotili a výsledky sme zaznamenali aj graficky.

2.2 Výsledky výskumu

Ako sme už uviedli, výskum sme robili na vzorke 78 detských respondentov. Z toho bolo 24 chlapcov a rovnaký počet dievčat z kompletných rodín, 12 chlapcov a 18 dievčat z detských domovov. Deti z detských domov strávili v domove priemerne 5 rokov svojho života.

Hneď v úvode sme sa detí opýtali, ako vidia hrdinu. Spýtali sme sa, kto je podľa nich hrdina. Mali na výber z troch možností. Zo 78 detí odpovedala väčšina (88,5 %), že hrdina je podľa nich dobro, ktoré bojuje so zlom, 2 deti (2,5 %) odpovedali, že je to niekto, kto chce zničiť tento svet a 7 detí (9 %) odpovedalo, že hrdina neexistuje (porovnanie odpovedí detí z kompletných rodín a detí z domova, graf č.1).

Chceli sme vedieť, či je hrdina pre deti skutočnou postavou, alebo či si uvedomujú aj to, že hrdinovia žijú medzi nami v reálnom živote. Opýtali sme sa preto, kto je väčší hrdina. Na výber boli dve možnosti: Superman alebo obyčajný hasič z tvojho okolia. 28 detí (35 %) odpovedalo, že podľa nich je väčším hrdinom Superman. 50 detí (65 %) označilo za väčšieho hrdinu hasiča (porovnanie odpovedí detí z kompletných rodín a detí z domova, graf č.2). Treba poznamenať, že pokiaľ u normálnych detí z kompletných rodín označila skoro polovica detí supermana a druhá o niečo väčšia polovica hasiča, deti z detských domov boli v tomto realistickejšie a viac ako 2/3 označili hasiča.

Pri otázke prečo si myslia že Superman je väčší hrdina, boli odpovede vo väčšine rovnaké: lebo vie lietať a zachraňuje životy. Hlavne menšie deti od veku od 7 do 10 rokov odpovedali takto. Okolo 11 roka nastal však zlom, kedy sa deti začínajú pozerať na svet realistickejšie a staršie deti označovali už hasiča. Ako dôvod, prečo je to ich výber, uvádzali dôvody: lebo je skutočný a nie vymyslený, lebo pomáha tam, kde treba, lebo zachraňuje ľudí od požiarov. U detí z detských domov sa tento vek posunul už od 9 roku života, kedy si už dokázali uvedomiť, že hasič je skutočný a Superman len vymyslená postava.

Chceli sme vedieť aj to, aký ma byť podľa nich hrdina. Na výber boli dve možnosti. Približne 88,5 %, čo je 69 detí, odpovedalo, že hrdina by mal byť poctivý, hovoriť vždy pravdu a každému pomôcť. Zvyšných 9 detí (11,5 %) odpovedalo, že hrdina by mal mať veľkú silu a každého, kto mu príde do cesty, by mal zničiť (porovnanie odpovedí detí z kompletných rodín a detí z domova, graf č.3).

Štvrtá otázka bola zameraná na to, ako vidia svojich hrdinov. Ako moderného super hrdinu alebo klasického hrdinu zo znakmi antického hrdinu. Opýtali sme sa, aké vlastnosti im pripisujú. Či by mal hrdina vždy mať super schopnosti, alebo by mal byť obyčajný a používať len svoj vlastný rozum. Len 20 detí (25,5 %) si myslí, že hrdina by mal mať vždy super schopnosti. Ostatné deti 58, (74,5%) považuje hrdinu za obyčajného človeka, ktorý používa rozum. Aj v tejto otázke bolo citeľné, že deti z kompletných rodín majú radšej hrdinov so super schopnosťami. Samotné deti z detského domova preferovali viacej obyčajného človeka s rozumom. Takto z 30 detí z domova odpovedalo 26 detí (porovnanie odpovedí detí z kompletných rodín a detí z domova, graf č.4).

Ako si deti predstavujú svojho hrdinu a aké vlastnosti by mal mať? Odpovede  boli zaujímavé. Pozrime sa najprv, ako odpovedali deti z kompletných rodín. Mladšie deti od 7 do 11 rokov si svojho hrdinu predstavovali ako silného, dobrého, múdreho, s maskou, vie lietať, prípadne vystreľuje pavučiny a je rýchly. Jednoducho opisovali hrdinov, ktorí sa objavujú hlavne v rozprávkach a sci-fi žánroch. U starších detí od 12 rokov bolo evidentné, že opisujú obyčajných ľudí, pretože ich hrdina by mal byť obyčajný, múdry, pravdovravný, mal by pomáhať ľuďom, mal by mať dobré srdce, mal by byť úprimný. Badateľné bolo, hlavne u dievčat okolo začiatku adolescentných rokov (okolo 12 roku života), že sa začali objavovať vlastnosti ako: vysoký, modré oči, svalnatý, a hlavne sa často krát opakovalo, že ich hrdina by mal byť pekný.

Naproti tomu deti z detských domov boli v odpovediach celkom iné. Menšie deti, podobne ako u detí z kompletných rodín, opisovali vlastnosti vymyslených hrdinov, ako hýbať s predmetmi, vedieť karate, lietať. Avšak zlom, ktorý u detí z kompletných rodín nastal až okolo 11 až 12 roku, bol u deti z domov oveľa skôr. 9 až 10 – ročné deti opisovali už svojich hrdinov ako normálnych, rozumných, šikovných. Dokonca sa našli aj odpovede, aby bol hrdina hlavne reálny a nie vymyslený.

2.3 Závery  výskumu

Výskum bol zameraný na to, či rodina a výchova (hlavne mediálna) vplýva na vnímanie hrdinov a vnímanie reality. Na to, aby sme zistili tento jav, sme nechali dotazníky vyplniť deťmi z kompletných rodín a deťmi z detských domovov. Kontrast, ktorý vznikol pri odpovediach ukázal, či rodičovská výchova hrá v tomto nejakú dôležitú rolu. Môžeme teda povedať, že hypotéza č.1 sa nepotvrdila. Obe skupiny detí vidia svojich hrdinov rovnako. Rola matky a rola otca neformuje predstavy detí o ich hrdinoch. Mediálna výchova teda nemôže nijako pôsobiť pri výbere hrdinov. Môže len zamedziť tomu, že správnym používaním médií, deti rozpoznajú hrdinov, ktorí sú vnútorne prázdni od tých, ktorí im môžu byť dobrým a príkladným vzorom. Môžeme sa domnievať, že hrdina je pre nich istá forma fantázie.

Hypotéza č.2 sa tak tiež nepotvrdila. Deti z detských domov si v skoršom veku začínajú uvedomovať rozdiel medzi skutočným a fiktívnym svetom. Takže nie sú to deti vychovávané rodičmi, ktoré si skôr začínajú uvedomovať realitu ale deti ktoré sú bez rodičov. Deti, ktoré majú kompletné rodiny sa cítia bezpečnejšie, rodina ich ochraňuje a citovo vychováva a tým pádom fantázia môže ešte nejaký ten čas byť nad realitou. Oproti tomu stoja deti z domova, kde už od mala musia riešiť niektoré veci samostatne, a tak sa u nich dostáva skôr do popredia reálny obraz na svet.

Deti  pod pojmom hrdina zväčša rozumejú moderných super hrdinov ktorých im práve TV alebo kiná servírujú. Staršie deti si už dokázali uvedomiť, že aj hasič z ich okolia môže byť hrdina, pretože takisto zachraňuje životy, ibaže naozaj. Môžeme skonštatovať aj to, že deti majú viac ako jedného hrdinu, ktorí sú im blízki.

 graf č 1

graf č 2

graf č 3

graf č 4

Literatúra a zdroje:

CAMPBELL, J.: Tisíc tváři hrdinu. Praha: Portál, 2000. 344 s. ISBN 80-7178-354-4.

KATRIAK, M.: Metodické zásady sociologického výskumu, prípravná fáza. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968, 272 s.

PLENCNER, A.: Archetyp hrdinu II. Súčasný obraz hrdinu. In: Médiá na prahu tretieho milénia. Zborník z príspevkov z odborného seminára FMK. Trnava: FMK UCM v Trnave, 2006. ISBN 8089220-07-X, 53-80 s.

POLÁKOVÁ, E.: Hrdinovia z televíznych obrazoviek. In: Návrh koncepcie výchovy k mediálnej gramotnosti na stredných školách v podmienkach Slovenskej republiky. Trnava: FMK UCM Trnava, 2008. ISBN 978-80-8105-051-0, 156-165 s.

 

Kontaktné údaje:

Meno a priezvisko autora vrátane titulov: Mgr. Andrej Brník

Názov organizácie: Fakulta masmediálnej komunikácie

Adresa organizácie: Nám. J. Herdu 2.

PSČ a mesto: 917 01 Trnava

ŠTÁT: Slovensko

e-mail autora: abrnky@gmail.com