Klastrová politika a podpora klastrov

Abstrakt

Zakladanie a pôsobenie regionálnych sietí a klastrov je jedným z významných faktorov regionálneho rozvoja. Regionálne siete a klastre vznikajú v dôsledku pozitívnych aj negatívnych impulzov vyplývajúcich z vnútorného ako aj z vonkajšieho prostredia. Siete a klastre sú flexibilné prepojenia regionálnych partnerov schopné vyvíjať a realizovať inovácie. Cieľom príspevku je poukázať na argumenty o zmysluplnosti klastrov a zdôrazniť podporu klastrových iniciatív na európskej a globálnej úrovni.

Kľúčové slová:

klaster, klastrová politika, konkurencieschopnosť, spolupráca, regionálny rozvoj 

Abstract

Foundation and functioning of regional networks and clusters is one of the important factors of regional development. Regional networks and clusters are created as a result of positive but also negative impulses, both possibly of an internal or external origin. Networks and clusters are flexible connections of regional partners able to develop and realize innovations. The goal of this article is to present arguments on the meaning of clusters and highlight the importance of supporting cluster initiatives at European and global level.

Key words:

cluster, cluster policy, competitiveness, cooperation, regional development

 

1 Úvod do riešenej problematiky

V procese globalizácie môžu malé a stredné firmy, oproti veľkým, nadnárodným firmám strácať krok, a preto pre ne môže byť často výhodné spojiť sa s inými firmami, či inštitúciami, a zvýšiť tak svoju konkurencieschopnosť. Toto spojenie si získalo hlavne v dnešnej dobe mimoriadnu popularitu. Sieť podľa definície OECD[ref]OECD: Cities and Regions in New learning Economy. Paris: OECD, 2001[/ref] predstavuje skupinu firiem, ktoré používajú združené zdroje na kooperáciu na spoločných projektoch. Sieťová štruktúra sa chápe ako jedna z nových foriem medzi firemných štruktúr, ktorej podstatou je, že firmy sú navzájom prepojené v podobe siete alebo hviezdice a istým spôsobom „sa delia“ o výrobok, o jeho výskum, vývoj, prípadne jeho trhové umiestnenie[ref]ŠTEFANČIKOVÁ, A.: Tvorivá činnosť a komunikácia v sieťovej spoločnosti In: Psychologické, sociologické a etické aspekty marketingovej komunikácie, 2009, s. 252[/ref]. Vo všeobecnosti sú siete štruktúrou pozostávajúcou z viacerých uzlov, sú predstavované ako dobrovoľný celok interakciami navzájom prepojených, nie však pevne zabudovaných častí, teda inštitúcií, ľudí, podnikov, projektov, udalostí. Pôsobenie určitého subjektu v sieti ovplyvňuje nielen interakcie medzi jednotlivými sieťovými subjektmi. Možno povedať, že každý sieťový vzťah má vplyv aj na interakcie, mimo danej siete.

Členovia siete sú teda relatívne autonómni, koordinovaní prostredníctvom spoločných dlhodobých cieľov. Vzťahy medzi členmi siete sú dobrovoľné. Siete vznikajú sčasti prirodzene, napríklad prostredníctvom osobných kontaktov, alebo cieľavedome v dôsledku rôznych podporných mechanizmov.

Siete sú zložené z viacerých subjektov, ktoré majú zvyčajne rozličné záujmy, v sieťach sa stretávajú rozdielne subjekty. Podstatným, prečo siete aj rôznorodých subjektov vznikajú, je najmä to, že jednotliví aktéri nedisponujú zvyčajne všetkými potrebnými zdrojmi na dosiahnutie určitého výsledku, zdroje sú rozdelené medzi rôznych aktérov. Interorganizačná štruktúra siete vytvára priestor na spojenie rôznych zdrojov dôležitých pre kolektívny output. Aktéri síce sledujú rôzne záujmy, tieto sú však vzájomne závislé. Táto závislosť je hybnou silou definovania spoločných cieľov, spoločných stratégií a postupov, umožňuje napriek rozdielnosti hľadanie spoločného. Rozdielnosť subjektov na druhej strane robí sieť atraktívnejšou a konkurencieschopnou.

Pre výrobné, výskumno-výrobné, výrobno-obchodné a iné siete vzájomne závislých firiem prepojených medzi sebou v rámci výrobného reťazca vytvárajúceho pridanú hodnotu geograficky sústredených odvetví alebo odborov sa zaužíval pojem klaster. Tvorba sietí je významnou súčasťou iniciatív na podporu klastrov.

Pojmom klaster možno moderne vyjadriť a popísať fenomén geografickej koncentrácie ekonomických aktivít, ktorý je všeobecne považovaný za dôležitý faktor ekonomického rozvoja.  Existuje mnoho definícií, pričom medzi najznámejšie patrí definícia M. Portera, ktorý vo svojej knihe Konkurenčná výhoda národov (1990) popisuje klastre nasledovne: „Klastre sú miestne koncentrácie vzájomne prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnom odbore. Klastre zahŕňajú skupinu previazaných priemyslových odvetví a ďalších subjektov dôležitých pre hospodársku súťaž. Obsahujú napr. dodávateľov špecializovaných vstupov, ktorých súčasťou sú stroje a služby, a poskytovateľov špecializovanej infraštruktúry. Klastre sa často rozširujú smerom dole k odbytovým kanálom a zákazníkom, a do strán k výrobcom komplementárnych produktov a spoločnostiam v priemyslových odvetviach príbuzných z hľadiska zručností, technológií alebo spoločných vstupov. Mnoho klastrov zahŕňa tiež vládne, či iné inštitúcie – ako napr. univerzity, normotvorné agentúry, výskumné tímy, či obchodné asociácie – ktoré poskytujú špecializované školenia, vzdelávanie, informácie, výskum a technickú podporu.“[ref]PORTER, M. E.:. Konkurenční výhoda národů. 1990, s. 30[/ref] Klastrové iniciatívy je ďalší pojem, ktorý je potrebné definovať. Podľa Zelenej knihy klastrových iniciatív ide o organizovaný výkon podporujúci rast a konkurencieschopnosť klastrov v rámci regiónu, rozvoj firiem v klastri, štáte a/alebo výskumných spoločnostiach. Klastrové iniciatívy teda vznikajú umelým spôsobom, zvyčajne na základe analýzy daného odvetvia v regióne. Túto analýzu potom uskutočňujú vládne, rozvojové alebo nejaké špecializované firmy. Oproti tomu, klastre vznikajú celkom prirodzene, väčšinou z podnetu samotných firiem.

Klastre majú vplyv na zlepšovanie konkurencieschopnosti a dosahovania vyššej výkonnosti prostredníctvom lepšieho prístupu k špecializovaným dodávateľom, technológiám, informáciám a vyššiemu inovačnému potenciálu spolupracujúcich firiem. Michael E. Porter znázornil štyri vzájomne previazané oblasti, pomocou ktorých popisuje podnikateľské prostredie, tzv. model diamantu (Obr. 1).

 stef-obr-1

Obr. 1 Porterov diamant

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa PORTER, M. E.: Konkurenční výhoda národů. 1990, s. 61

Ide o oblasti:[ref]PORTER, M. E.: Konkurenční výhoda národů. 1990, s. 62 [/ref]

  • podmienky na strane vstupov, ktoré zahŕňajú najrôznejšie prírodné, ľudské a kapitálové zdroje, klímu, informačný systém, právny systém i administratívny systém, vedeckú a technologickú infraštruktúru,
  •  firemná stratégia a rivalita, ktorá predstavuje firemnú stratégiu ako odlišnú cestu ku konkurencieschopnosti, zohľadňuje voľbu zákazníka a presadzuje inováciu; a rivalitu, ktorá posilňuje medzi vedúcimi firmami konkurencieschopnosť cestou inovácií,
  •  podmienky na strane dopytu musia obsahovať sofistikovaného a náročného miestneho odberateľa, ktorý predvída dopyt po špecializovaných segmentoch alebo potreby inde,
  •  príbuzné a podporné odvetvie zahrňujúce prítomnosť schopných miestnych subdodávateľov a konkurencieschopných miestnych firiem v príbuzných odvetviach z hľadiska technológií, pracovných síl alebo znalosti zákazníka.

 

Dôvody podnikateľských subjektov, prečo byť členom klastra, môžu byť rôzne. Primárnym cieľom často býva posilnenie pozície v danom regióne, posilnenie exportu a výkonnosti (spravidla prostredníctvom aplikácie poznatkov vo výskume a vývoji, inovácií a transfere technológií), prístup k informáciám a vzdelávaniu.

Počet firiem a ďalších subjektov môžeme považovať za ďalšiu charakteristiku klastra. Dôležité je tu predovšetkým odlíšiť prirodzené klastre a klastrové iniciatívy vznikajúce v súvislosti národných a regionálnych klastrových politík.

 

2 Klastrová politika a podpora klastrov

Súčasný prístup k regionálnemu ekonomickému rozvoju je ovplyvnený úrovňou regionálnej konkurencieschopnosti z hľadiska zvyšovania inovačnej kapacity regiónov a rozvíjania inovačných klastrov a regionálnych systémov inovácií, s orientáciou na znalostnú spoločnosť. Ďalším dôležitým faktorom sú vzťahy vo vnútri i mimo regiónu, tzv. networking, a v neposlednom rade schopnosť regiónu dobre akumulovať kľúčové kompetencie, rozvíjať sociálny kapitál, budovať strategické vedenie, riadiť zdroje, zhromažďovať informácie, poskytovať strategickú infraštruktúru, rozvíjať schopnosti rizikového manažmentu a do rozvojových stratégií zahrňovať princípy udržateľnosti.[ref]MAREŠ, D.: Kooperativní strategie – klastry a podnikatelské sítě, 2007, s. 44 [/ref]

Národné a regionálne vlády v globálnom meradle uznávajú potenciál klastrov ako hnaciu silu regionálneho rozvoja. Verejný sektor môže konkrétnymi aktivitami zlepšiť rozvoj klastrov, a tým posilniť miestne ekonomiky, vytvárať nové miesta a prilákať nových investorov. Aj preto sa v posledných rokoch rozrastá počet klastrových iniciatív. Niektoré krajiny zahŕňajú klastrovú politiku do národných rozvojových programov, iné aplikujú regionálne rozvojové modely. Európska komisia má celý rad programov na podporu výskumu a vývoja na posilnenie inovácií. Tieto procesy musia byť prepojené s podnikateľským prostredím.[ref]Národní klastrová asociace [online]. c2012 [cit. 2013-03-14]. Dostupné na  <http://www.nca.cz/cs/klastrov-politika>[/ref]

Z teritoriálneho hľadiska možno klastrovú politiku vnímať v troch rozmeroch: – národnom, európskom a globálnom.  Svojou národnou klastrovou politikou sa Slovenská republika  pripojila ku krajinám, ktoré podporujú vznik a rozvoj klastrov, čo bolo podmienené vstupom do Európskej únie a preberaním skúseností z praxe európskych štátov pri podpore inovácií a klastrov.

2.1 Európska klastrová politika

Politiky, na úrovni európskej, národnej, či regionálnej, by sa mali navzájom podporovať a posilňovať, a to s cieľom ovplyvniť konkurencieschopnosť, inovatívnosť a výkonnosť v Európe. Hoci sú klastre predovšetkým národným a regionálnym fenoménom, Európska únia sa snaží prispievať k jeho úspešnému zakladaniu, rozvoju aj vzájomnej spolupráci. [ref]PAVELKOVÁ, D. a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2009, s. 63.[/ref]

Európska klastrová aliancia

Významnou udalosťou bolo založenie Európskej klastrovej aliancie (European Cluster Observatory – ECA) v roku 2006 ako otvorenej platformy založenej za účelom iniciatívy a udržania politického dialógu na európskej úrovni, ktorý by mal prispieť k zvýšeniu excelencie a efektívnosti klastrových politík, ktoré povedú k vytvoreniu konkurencieschopných klastrov.[ref]PRO INNO Europe® [online]. c2012 [cit. 2013-03-18]. Dostupné na: <http://www.proinno-europe.eu/eca>[/ref]

ECA zastrešuje sieť nazvanú INNO-Nets, ktorá sa zameriava na posilnenie spolupráce v oblasti klastrových politík, podporu znalostných malých a stredných podnikov, zhodnocovanie medzinárodných znalostí, prepojovanie priemyslu a výskumných inštitúcií a podporu inovácií v službách.

stef-obr-2

Obr. 2 Európska klastrová aliancia

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa PAVELKOVÁ, D. a kol.:  Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 2009, s. 67

INNO-Nets sa skladá zo štyroch sietí:[ref]PAVELKOVÁ, D. a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 2009, s. 67-68.[/ref]

  • CEE-ClusterNetwork – zahŕňa jedenásť regiónov strednej a východnej Európy, ktoré podporujú spoluprácu na národnej a regionálnej úrovni inovačnej politiky. Hlavným cieľom je nájsť spojitosť v najsilnejších sektoroch jednotlivých ekonomík a utvárať spoločnú politiku.
  • CLUNET – cieľom je zdieľanie skúseností a realizácia konkrétnych pilotných projektov, ktoré sa týkajú klastrových aktivít. Sieť CLUNET je tvorená 15-timi regiónmi, v ktorých pôsobí 64 klastrov, pričom tu Slovenská republika nemá zatiaľ priameho zástupcu.
  • INNET – sieť INNET sa snaží uľahčiť cezhraničnú spoluprácu MSP v technologických klastroch a posilniť ich technologické aktivity prostredníctvom podpory a spolupráce medzi regionálnymi, národnými a európskymi programami.
  • BSR-INNOnet špecializuje sa na oblasť inovácií v regióne Baltského mora a napomáha vytvárať spoluprácu medzi politickými rozhodovateľmi, implementačnými agentúrami a analytikmi.

Európske klastrové observatórium[ref]European Cluster Observatory [online]. c2012 [cit. 2013-03-19]. Dostupné na internete:<http://www.clusterobservatory.eu/index.html#!view=aboutobservatory;url=/about-observatory/>[/ref]

Európske klastrové observatórium je on-line platforma, ktorá poskytuje jednotný prístup k informáciám a analýzam klastrov a klastrovej politiky v Európe. Svoju činnosť začala v roku 2007, teraz ponúka celý rad nových služieb. Poskytuje údaje a analýzy o klastroch a konkurencieschopnosti, klastrovú knižnicu a učebne pre vzdelávanie klastrov.

Európske klastrové observatórium vytvára tiež analýzy a správy o podmienkach regionálnej konkurencieschopnosti, klastrových nadnárodných sietí, klastroch v rozvíjajúcich sa odvetviach a štúdie o lepších postupoch v oblasti klastrových organizácií. Observatórium je zamerané na tri hlavné cieľové skupiny:

  •  tvorcov politiky a vládnych úradníkov na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;
  •  klastrový manažment zamestnancov;
  •  akademikov a vedeckých pracovníkov.

Európske klastrové observatórium ponúka užívateľsky riadené nástroje pre uľahčenie analýzy a podpory pre politiku založenú na učení.

Mapovanie klastrov – mapovanie klastrov je nástroj, ktorý poskytuje prístup k pokročilým údajom o klastroch a regiónoch v Európe. Poskytuje štatistické informácie z veľkého množstva rôznych zdrojov, a to tak na geografickej koncentrácii rôznych priemyselných odvetví, ako aj ukazovatele ekonomickej výkonnosti. Okrem toho, observatórium ponúka údaje o rámcových podmienkach, ktoré formujú regionálne konkurencieschopnosti. Užívatelia môžu pristupovať k dátam pre štandardné odvetvie a regióny, alebo používať špeciálne definície, ktoré budú postupne pridané k mapovaniu.

Kalendár klastrov – užívatelia môžu odosielať informácie o udalostiach, ktoré chcú propagovať v rámci klastrov, ako sú konferencie, semináre a workshopy.

Učebňa klastrov – ponúka videá a ďalšie vzdelávacie materiály, ktoré poskytujú úvod do klastrov a klastrových politík.

Wiki klaster internetové stránky wiki prezentujú informácie o regiónoch, sektoroch, organizáciách a sieťach, ktoré môžu byť všetky spojené k sebe a k dokumentom a akciách. Užívatelia prispievajú k obsahu stránok. Napríklad klastrový úradník v regióne môže poskytovať informácie o regionálnych klastrových politikách, nahrať príslušné dokumenty a spojiť ich do tejto oblasti, a odkaz regiónu miestnych klastrových organizácií.

Klastrová knižnica – je európsky depozitár pre všetky druhy dokumentov, súvisiacich s klastrami. Užívatelia môžu prechádzať a vyhľadávať správy klastrovej politiky, správy odborových klastrov, regionálnych klastrov, klastrové prípady. Užívatelia môžu tiež prispieť do knižnice tým, že pridajú svoje vlastné dokumenty. Predplatný systém umožňuje, aby užívatelia boli upozornení, keď sú príslušné dokumenty alebo udalosti zverejnené (zavesené).

2.2 Globálna klastrová politika

Z hľadiska globálnej klastrovej politiky hrá významnú rolu Inštitút konkurencieschopnosti (The Competitiveness InstituteTCI). TCI je popredná svetová sieť určená odborníkom, politikom, výskumníkom a obchodným vedúcim pracovníkom, ktorá prispieva k zlepšeniu konkurencieschopnosti v regiónoch i klastroch. Táto inštitúcia je otvorená všetkým členom zo všetkých krajín celého súkromného, verejného aj neziskového sektora a je financovaná z ročných členských príspevkov.[ref] The Competitiveness Institute [online]. c2012 [cit. 2013-03-25]. Dostupné na: <http://www.tci-network.org/tci/about>[/ref]Hlavným poslaním TCI je zber a výmena informácií v oblasti rozvoja klastrov po celom svete, a tým podporovať konkurencieschopnosti založené na klastroch, podporiť metodológiu pre posilnenie konkurencieschopnosti klastrov a zvýšiť profesionálnu úroveň klastrových odborníkov.

Spoločným problémom mnohých krajín sveta je fakt, že mnoho malých podnikov váha pripojiť sa do siete alebo inej formy spoločného podnikania na báze spolupráce. Tieto podniky majú často averziu voči riziku a bránia sa prijať pomoc z vonku, s výnimkou konkrétnych potrieb. Obávajú sa príliš dôverovať svojim dodávateľom a tiež im chýba motivácia pre spoločnú spoluprácu vo výskume a vývoji.

2.3 Faktory úspechu klastrovej politiky

Klastrová politika musí byť predovšetkým prispôsobená zvláštnostiam regiónu, jeho podnikom a inštitúciám. I keď neexistuje žiadny zaručený recept, možno uviesť tri základné pravidla, ktorými by sa mala táto politika riadiť. Hlavne, by mala stavať na doterajších silných stránkach regiónu, ako sú kompetencie a siete vzťahov, ktoré sa rozvinuli za dlhé roky, a predpokladané technológie budúcnosti, ako služby blízke výrobe, informačné technológie a biotechnológie. Klastrová politika by teda mala stavať na stávajúcich silných stránkach miestnej kultúry a zavedených technológiách. Dôležitá je tiež diverzifikácia sieťových štruktúr, a v neposlednom rade nové profilovanie prostredníkov siete.

Pre úspech sú nevyhnutné predovšetkým inštitúcie, ktoré spolu prepájajú rôznych partnerov z hospodárskej sféry, vedy, politiky a verejnosti. Takéto „znalostné mosty“ sú rozhodujúce pre každý hospodársky región. Avšak takáto inštitúcia môže so svojou sieťou „zostarnúť“. Politika na to často reaguje vytvorením novej inštitúcie, čo môže viesť k divokému rastu. Lepšie je vytvoriť podnet k reforme stávajúcej inštitúcie, napr. pomocou verejno-súkromného zmiešaného financovania. Tieto tri kritériá poukazujú na to, že klastrová politika kladie vysoké požiadavky na politiku a správu. Žiaduca bude detailná znalosť regionálnych hospodárskych a inštitucionálnych štruktúr. To ale predpokladá, že politika a samotná správa sa aktívne podieľajú na regionálnych sieťach. Tak by mohla byť ekonomika založená na znalostiach podoprená tiež racionálne vedenou politikou založenej na znalostiach.[ref]MAREŠ, D.: Kooperativní strategie – klastry a podnikatelské sítě,  2007, s. 46 [/ref]

Pre uskutočňovanie a presadzovanie klastrovej politiky je dôležité uvedomiť si:

politické zásahy môžu hrať významnú rolu v oblasti podpory klastrov, ale mali by byť obmedzené len na klastre s vysokým a inovačným potenciálom, čo sa na úrovni EÚ napr. prejavuje najnovšie nastavením aktivít v rámci PRO INNO.[ref]PRO INNO Europe® [online]. c2012 [cit. 2013-03-18]. Dostupné na: <http://www.proinno-europe.eu/eca>[/ref]

Europe a Europe INNOVA, kde sú naznačené nasledujúce aktivity pre ďalšiu akceleráciu prostredníctvom PPP (public-private partnership):

  • európska inovačná platforma pre klastre;
  • európska inovačná platforma pre znalostne intenzívne služby;
  •  európska inovačná platforma pre eko-inovácie,

problémy v jednotlivých regiónoch a odvetviach sú špecifické a potrebujú „riešenie na mieru“;

striktné zásahy zhora dole (top-down) môžu zlyhať;

rovnaká stratégia nemusí byť úspešná vo všetkých klastroch;

rozvoj klastra je dlhodobý proces s mnohými prekážkami, kde komunikácia a vedenie (v zmysle leadership – vodcovstvo) sú kľúčovými pre úspech;

bariérou pre úspešný rozvoj klastrov môže byť ich nedostatočná podpora a „zhon – urýchlenie“, či enormný tlak na dosiahnutie výsledkov;

významnú rolu hrajú samotné firmy a vzdelávacie, výskumné a ďalšie inštitúcie; vládne inštitúcie plnia len podpornú rolu.[ref]PAVELKOVÁ, D.a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 2009, s. 80[/ref]

 

3 Záver

V súčasnosti je koncept klastrovania už známou témou, napriek tomu v Slovenskej republike ide stále o veľmi „mladú“ záležitosť. Prijatie klastrov ako jednej z foriem spolupráce, vedie k zvyšovaniu konkurencieschopnosti zúčastnených subjektov i regiónu, kde sa klaster nachádza. Zastúpenie inštitúcií, vedeckovýskumných pracovísk a výrobných firiem v konkrétnej lokalite vytvára dobré podmienky pre ich rozvoj. Klaster ponúka firmám  lepší prístup k informáciám, lepšie prostriedky komunikácie, podporuje spoluprácu a vzdelávanie, otvára priestor pre poradenstvo a lobbing, umožňuje využívať spoločnú propagáciu a marketing. Firmy prostredníctvom úspor zvyšujú svoju produktivitu, v rámci klastra sa uskutočňujú inovačné procesy a hľadajú sa zahraniční partneri. Vďaka týmto aktivitám môžu firmy zvyšovať svoju konkurencieschopnosť. Jednou z najdôležitejších stránok vzniku klastra je zabezpečenie jeho financovania, ktoré môže byť realizované prostredníctvom rôznych finančných zdrojov. Pre financovanie klastrov a klastrových iniciatív je možné využiť zdroje súkromného sektora, verejného sektora alebo kombináciu oboch. Zásadnú rolu hrajú štrukturálne fondy Európskej únie, ktorá podporuje vznik, fungovanie a rozvoj klastrov nielen finančne, ale aj inštitucionálne a legislatívne.

 

Literatúra a zdroje:

European Cluster Observatory [online]. c2012 [cit. 2013-03-19]. Dostupné na internete:

<http://www.clusterobservatory.eu/index.html#!view=aboutobservatory;url=/about-observatory/>

MAREŠ, D.: Kooperativní strategie – klastry a podnikatelské sítě. 1. vyd.. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze, nakladatelství Oeconomica, 2007, 94 s. ISBN 978-80-245-1264

Národní klastrová asociace [online]. c2012 [cit. 2013-03-14]. Dostupné na:

<http://www.nca.cz/cs/klastrov-politika>

OECD: Cities and Regions in New learning Economy. Paris: OECD, 2001

PAVELKOVÁ, D. a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. vyd.. Praha: Grada Publishing a.s., 2009. 272 s. ISBN 978-80-247-2689-2

PORTER, M. E.: Konkurenční výhoda národů. 1. vyd.. Praha: Victoria Publishing, a.s., 1990, 626 s. ISBN 80-85605-120-0

PRO INNO Europe® [online]. c2012 [cit. 2013-03-18]. Dostupné na: <http://www.proinno-europe.eu/eca>

Štefančiková, A.: Tvorivá činnosť a komunikácia v sieťovej spoločnosti In: Psychologické, sociologické a etické aspekty marketingovej komunikácie / (Eds.) Matúš, J., Poláková, E., Čábyová, Ľ. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009, s. 244-264. – ISBN 978-80-8105-093-0

The Competitiveness Institute [online]. c2012 [cit. 2013-03-25]. Dostupné na: <http://www.tci-network.org/tci/about>

 

Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/0107/11 „Manažérstvo kvality v oblastiach nepokrytých normami ISO na systémy manažérstva kvality.“

Kontaktné údaje:

Ing. Kristína Štefančiková

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave

Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava

Slovenská republika

kristina.stefancikvoa@haas.fr