Fenomén politickej karikatúry v slovenských mienkotvorných denníkoch

Abstrakt: Predmetom predloženej štúdie je fenomén politickej karikatúry a jej výskyt v slovenských mienkotvorných denníkoch SME, Pravda a Hospodárske noviny v prvom kvartáli roku 2013. Cieľom je ukázať, do akej miery a akým spôsobom jednotlivé redakcie na stránkach svojich výtlačkov a webových službách tento publicistický žáner využívajú. Autor štúdie sleduje  zastúpenie domácich a zahraničných tém v politických  karikatúrach na stránkach uvedených mienkotvorných denníkov a ich aktuálnosť,  všíma si ktorým politikom karikaturisti venovali najväčšiu pozornosť, skutočnosť, či boli resp. neboli v jednotlivých karikatúrach zastúpené živé bytosti a napokon mapuje  výskyt sprievodného textu  k obrazu jednotlivých karikatúr.

Kľúčové slová: karikatúra, politická karikatúra, mienkotvorný denník, spravodajstvo, publicistika, kreslený humor

Abstract: The study reported in this article is focusing on the political cartoon phenomenon and it´s presence in Slovakian opinion newspapers in the first quarter of year 2013. The main idea is to examine the manner of its particular visual presentation both on the pages of print issues and the websites. The analysis of researched term shows how selected newspapers present home and foreign news, presents which personalities reach highest attraction, reflects the emphasis on human beings or non-living subjects and interest in ilustrative text as well. All these detected facts ilustrate one of the primary power of periodical press: recency.

Key words: cartoon, political cartoon, opinion newspaper, news service, opinion journalism, cartoon humour

 

1 Karikatúra ako pojem

Ak sa človek z ktoréhokoľvek kúta sveta zahľadí na výtvarné dielo, je samozrejmé, že na tento vizuálny podnet duševne zareaguje. Cez radosť, smútok, smiech či strach sa skôr či neskôr podvedome dopátra k pohnutiu mysle. Pri karikatúre, ktorá sa ako samostatný druh výtvarného umenia vyvíja od 18.storočia, je toto individuálne pohnutie nielen okamžité, ale často aj hlbšie. Jej výrazovým prostriedkom je totiž humor, vďaka ktorému predkladá recipientovi pokrivenú realitu. Karikatúra, na rozdiel od maľby, fresky či grafiky narovnáva deformované, aby v skratke a zväčša bez slov predložila zhutnený postreh z reality a tým sa dopátrala jej podstaty. Teoretici umenia uvádzajú, že tento pojem vznikol z talianskeho slovesa caricare, pod ktorým možno rozumieť preťažiť voz, resp. prenesene čosi prehnať. Pôvodne estetický termín vo výtvarnom umení označuje prehnané či neproporčné zobrazenie častí predmetu na úkor celku.[ref]VALČEK, P.,: Slovník literárnej teórie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2006, s.166.[/ref]

Pri skúmaní karikatúry sa do popredia záujmu zákonite dostáva  humor. Obom týmto termínom sa od 60. rokov 20. storočia kontinuálne venuje slovenský novinár a publicista Kornel Földvári. Ako v súvislosti s kresleným vtipom napísal, humor môže na jednej strane všetko, na čo si spomenie, a v konečnom dôsledku nič. Predovšetkým nič konkrétne, hmatateľné, čo by okamžite všetko zmenilo. Je len oslobodzujúcim vydýchnutím, vybitím neznesiteľného vnútorného pretlaku.[ref]FŐLDVÁRI, K.,: O karikatúre. Bratislava: Koloman Kertész Bagala, 2006, s.16.[/ref]

Pre potreby  tejto štúdie je určujúce to, čo na začiatku 80. rokov minulého storočia v súvislosti s karikatúrou uviedli českí mediálni teoretici Jan Barták a Miroslav Hladký. Ide o jej teoreticky najkompletnejšie rozdelenie v našom priestore[ref]BARTÁK, J. – HLADKÝ, M.: Základy grafické úpravy periodik. Praha: Nakladatelství a vydavatelství Novinář, 1981, s. 76. [/ref]:

  • Karikatúra ku komentáru, prípadne k redakčnému článku
  • Politická karikatúra
  • Karikatúra so spoločenskou tematikou
  • Karikatúra – esej
  • Karikatúra s kultúrnou tematikou
  • Karikatúra – reportáž
  • Karikatúra – portrét
  • Spomienková karikatúra
  • Zábavná karikatúra
  • Psychologická karikatúra

 

Definované žánrové rozdelenie dokumentuje, že pri vnímaní karikatúry nedominuje individuálny autorský štýl či vizuálny koncept, ale predovšetkým tematický záber. Politická karikatúra sa tak konštituuje ako nespochybniteľný novinársky prejav na hrane medzi umením a žurnalistikou a na verejnosť sa dostáva ako jednotlivosť v celku  novinárskych a nenovinárskych výpovedí. Je súčasťou obrazovej žurnalistiky, ktorá pôsobí na čitateľa názornosťou, univerzálnou zrozumiteľnosťou a emotívnosťou obrazu a do istej miery opticky zastupuje skutočnosť.[ref]JACZ, Ľ. a kol.: Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, 1982, s. 305. [/ref]Tento špecifický druh, v súčasnosti často označovaný aj publicistická karikatúra, aktuálne zastáva v slovenskom mediálnom prostredí prioritné miesto, pričom nezáujem spoločenských obrázkových magazínov či absencia špecializovaného humoristického časopisu odsúva ostatné typy karikatúr na vedľajšiu koľaj či dokonca eliminuje ich výskyt. Tento žalostný stav je v podmienkach slovenskej periodickej tlače vleklým problémom. Ako uvádza Kornel Földvári, ani sláva či medzinárodné kontakty nemôžu nášmu výtvarnému humoru zabezpečiť zdanlivú samozrejmosť: t. j. pravidelné publikačné možnosti.  Naše noviny a časopisy nikdy nenadviazali užšiu spoluprácu s karikaturistami (s výnimkou ďalej  spomínaných  politických komentátorov a portrétistov). Zo svojho vzácneho priestoru nie sú ochotné obetovať aspoň kúsok pre veselú kresbu. Nie ako pútavý dekoratívny prvok, ale vo funkcii rovnocenného príspevku, ktorý by čitateľa svojím tichým posolstvom oslovil bez slov.[ref]FÖLDVÁRI, K. 2006. O Karikatúre. 1. vyd. Levice: Koloman Kertész Bagala, 2006. s. 54. [/ref] Práve z týchto dôvodov možno na začiatku druhého desaťročia 21. storočia označiť politickú karikatúru za fenomén.

katikatura-1

Obrázok 1: Karikatúra Saula Steinberga[ref]Zdroj: Karikatúra Saula Steinberga, In: www.newyorker.com. [cit. 28.3.2013] Dostupné na internete: http://www.newyorker.com[/ref]

karikatura-2

Obrázok 2: Karikatúra Mariána Vaneka[ref]Zdroj: Karikatúra Mariána Vaneka, In: www.kultura.pravda.sk. [cit. 28.3.2013]  Dostupné na internete: http://kultura.pravda.sk[/ref]

2 Fenomén politickej karikatúry – špecifiká a náhľady

V tejto časti štúdie sa sústreďujeme na špecifiká politickej karikatúry a rovnako aj na jej postavenie v dichotomickom koncepte žurnalistiky. Je zrejmé, že jej prioritnou funkciou nie je len zábava, ale má omnoho hlbší záber: prostredníctvom satiry poukázať, kritizovať a útočiť na nedostatky. Ak pod satirou rozumieme ostrý, útočný, uštipačný, bezohľadný výsmech[ref]IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. – MANÍKOVÁ, Z.: Slovník cudzích slov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, s. 708.[/ref], tak kreslená politická karikatúra zachytáva aktuálne udalosti a súvislosti zväčša tak, aby im porozumel čo najširší okruh čitateľov konkrétnej tlačoviny. V mnohých prípadoch sa vďaka svojej názornosti stáva azda najkomunikatívnejším svedectvom daného historického momentu.

Aj napriek tomu, že na Slovensku kreslený humor ako taký vyrastal práve z politickej karikatúry, táto nemá u nás príliš dlhú tradíciu. Je podmienená slobodou tlače a tak v porovnaní s vyspelými západnými demokraciami zaostáva približne o dve storočia. Okamžité uvoľnenie nenastalo ani po prelomovom roku 1989, keď v nasledujúcom desaťročí slovenská  tlač musela prejsť obdobím „mečiarizmu“. Zázemie pre zdravší vývin politickej karikatúry sa tak začalo kryštalizovať až na prelome milénií, keď sa na scéne popri etablovaných legendách ako Fedor Vico, Marián Vanek či Dušan Junek objavili výrazné kresliarske talenty ako Jozef „Danglár“ Gertli a Martin „Shooty“ Šútovec. Aj oni však sú neustále konfrontovaní s možným postihom zo strany politických špičiek. V roku 2009 dokonca rezonovala žaloba premiéra Róberta Fica na denník SME pre karikatúru Martina Šútovca, na ktorej si lekár prezerá jeho röntgenovú snímku s chýbajúcou chrbticou. A hoci Bratislavský krajský súd napokon rozhodol v prospech denníku, tento fakt je pre slovenskú spoločnosť symptomatický a jasne ilustruje jeden z názorov Kornela Földváriho: „Úroveň spoločnosti, stupeň civilizácie najlepšie prezradí jej vzťah k výsmechu, schopnosť pri pohľade do krivého zrkadla zasmiať na vlastný účet. To je prípad dlhý čas rozvíjanej demokracie: štátnici tu zbierajú vlastné karikatúry, a nie hlavy karikaturistov.“[ref]FÖLDVÁRI, K. 2006. O Karikatúre. 1. vyd. Levice: Koloman Kertész Bagala, 2006. s. 25.[/ref]

Zmienené skutočnosti, väzba na jav, o ktorom má čitateľ základné informácie zo správ a tradičné umiestnenie politickej karikatúry na strane komentárov, zvádzajú k jej rezolútnemu zaradeniu medzi publicistické žánre racionálneho typu. Mnohí editori, redaktori, ale aj samotní kresliari tento fakt potvrdzujú a považujú ju za rovnocennú komentáru, poznámke či glose. V súčasnosti azda najpopulárnejší karikaturista Martin „Shooty“ Šútovec sám seba ani neoznačuje za kresliara, skôr za novinára, pričom svoje vtipy nazýva kreslenými komentármi.[ref]KUŠNIERIK, J. – GÁLIS, T.: Zväzácke kravaty ich vystihujú [2010-01-28]. Dostupné na internete : http://www.tyzden.sk/casopis/2010/4/zvazacke-kravaty-ich-vystihuju.html[/ref] Popri všetkých postupoch publicistiky racionálneho typu ako sú analýza, syntéza, porovnávanie, vysvetľovanie, dokazovanie a argumentovanie, je dôležité uviesť, že najväčším obmedzením pri recepcii politickej karikatúry je predovšetkým čas, ktorý od zaznamenanej udalosti uplynul. Tento fakt platí dvojnásobne pre karikatúru bez sprievodného textu, pretože vecné a logické uchopenie myšlienky a zároveň aj estetický účinok sa týmto výrazne narúšajú. Politická karikatúra je napojená na tzv. aktuálnu informáciu – publicista Juraj Charvát ju opisuje ako spoločenskú informáciu – ktorá uspokojuje súčasnú ľudskú zvedavosť a súčasný konkrétny záujem ľudí, lebo sa považuje za novinku spoločenského významu. V istom momente je hodná pozornosti, ale po určitom čase sa záujem verejnosti obracia.[ref]CHARVÁT, J. 2009. Úvod do teórie žurnalistiky. 1. vyd. Bratislava: Združenie Mass-Media-Science, 2009. s. 43. [/ref]

karikatura-3

Graf 1     Zrozumiteľnosť neaktuálnej politickej karikatúry z pohľadu študentov na Katedre žurnalistiky FiF UK v Bratislave 

Vzťah uplynutého času a zrozumiteľnosti politickej karikatúry potvrdil aj prieskum realizovaný na vzorke 40 študentov 1. ročníka žurnalistiky na FiF UK v Bratislave v marci 2013. Vlastný predpoklad sme sa snažili potvrdiť alebo vyvrátiť prostredníctvom štyroch odpovedí: áno/zväčša áno/nie/zväčša nie. Z vyplneného dotazníku vyplýva, že len 6% študentov považuje neaktuálnu karikatúru za bezvýhradne zrozumiteľnú, pričom 77% sa priklonilo k možnosti zväčša áno. Na druhej strane, ani jeden zo študentov sa nevyjadril bezvýhradne negatívne.

Za zaujímavý sa dá považovať aj fakt, že v západnom svete sa fenomén kreslenej politickej satiry spája predovšetkým s týždenníkmi a mesačníkmi. Na Slovensku sa okrem karikatúr v politicko-spoločenskom mesačníku Nové Slovo, grafík v spoločenskom týždenníku .Týždeň a v ekonomickom týždenníku Trend prirodzeným vývojom zúžil len na mienkotvorné denníky Pravda, SME a Hospodárske noviny. Do tohto výpočtu nezaraďujeme karikatúry Matúša Vizára, ktoré sa pravidelne v sobotu objavujú v kritickej prílohe denníka SME Fórum, pretože nie sú výlučne napojené na aktuálne politické udalosti a reflektujú skôr občianske, sociálne a historické motívy. Do grafu sme rovnako nezahrnuli ani karikatúry denníka Új Szó, pretože redakcia ich preberá od denníka SME.

ČÍTANOSŤ POČET/TÝŽDEŇ KARIKATURISTI
 PRAVDA 50 579 ks. 6x Jozef „Danglár“ Gertli 55%Miloš Gašparec 44%

Marián Kamenský 1%

 SME 44 398 ks. 6x Martin „Shooty“ Šútovec 100%
 HN 14 431 ks. 5x Pavel Jakubec 100%

 

 

 

 

 

 

Graf 2: Výskyt vlastnej politickej karikatúry v slovenských denníkoch (január – marec 2013)
Zdroj: ABC SR, mediálne.sk, vlastný výskum denníka Pravda

Odborná štúdia austrálskych kulturológov Haydona Manninga a Roberta Phiddiana ponúka názor, že redakcie zamestnávajú karikaturistov hlavne na zabávanie čitateľov a vyvolávanie diskusií. Často sa stáva, že patria medzi zamestnancov, ktorí najmenej podliehajú povinnosti dodržiavať redakčnú ideovú líniu.[ref]MANNING, H. – PHIDDIAN, R. 2004. Censorship and the Political Cartoonist. [PDF]. [cit. 2012-09-06]. Dostupné na internete: http://www.adelaide.edu.au/apsa/docs_papers/Others/Manning.pdf.[/ref] Túto hypotézu potvrdzuje aj spôsob práce slovenských  autorov karikatúr, ktorí zväčša fungujú ako samostatné jednotky, nezúčastňujú sa redakčných porád, ba ani ďalších spoločných sedení. Na druhej strane, v spojení s editorom už od rána sledujú aktuálne správy. Ako uviedol Martin Šútovec: „Ako veľryba filtruje planktón, tak ja filtrujem tie blbosti a snažím sa tam nájsť niečo zaujímavé. Ale sú aj také dni, keď nad niečím veľmi rozmýšľam. Čakám až od poslednej chvíle, aby som si vedel vybrať. Nerobím to ako Danglár voľne, ale tak žurnalisticky, takže čakám.[ref]KUŠNIERIK, J. – GÁLIS, T.: Zväzácke kravaty ich vystihujú [cit. 2010-01-28]. Dostupné na internete : http://www.tyzden.sk/casopis/2010/4/zvazacke-kravaty-ich-vystihuju.html[/ref]“ Spomenutí austrálski teoretici taktiež tvrdia, že trhové sily ekonomiky pracujú v prospech maximálnej slobody autorov, keďže redaktori sú pod jej vplyvom donútení rozhodnúť sa nie pre karikaturistu, ktorý by kreslil to, čo by si objednali, ale práve naopak, kvôli úspešnosti a predajnosti novín dávajú prednosť odvážnejším, vtipnejším a originálnejším možnostiam.[ref]MANNING, H. – PHIDDIAN, R. 2004. Censorship and the Political Cartoonist. [PDF]. [cit. 2012-09-06]. Dostupné na internete: http://www.adelaide.edu.au/apsa/docs_papers/Others/Manning.pdf. [/ref]

 

3 Metodika

Predmetom analýzy boli tri denníky: Pravdu, SME a Hospodárske noviny. Nielen z dôvodu, že ich možno bezvýhradne považovať za mienkotvorné, ale predovšetkým preto, že ich zameranie poskytuje politickej karikatúre výrazný priestor.

Cieľom štúdie, ako už bolo spomenuté bolo skúmanie troch dôležitých faktorov pri prezentácii politickej karikatúry. Tým prvým je podiel jednotlivých tém, ktorý dokumentuje či uvedení kresliari v spojení s redakciou uprednostňujú domáce alebo zahraničné témy, prípadne či sa v snahe o maximálnu aktuálnosť uchyľujú i k témam apolitickým. Autenticita tohto faktoru sa zákonite prehlbuje pri zobrazovaní konkrétnych domácich a zahraničných osobností, pričom táto hypotéza počíta s opakovaným výskytom mnohých z nich. Druhý faktor  si v dlhodobom slede príspevkov všíma výskyt ľudských bytostí v politických karikatúrach v porovnaní s ich absenciou. Tretí faktor sleduje do akej miery autori využívajú sprievodný text, aby bližšie vysvetlili svoj vizuálny novinársky prejav. Nie však ako nápis, údaj, odkaz, či grafikon tvoriaci súčasť kresby, ale ako myšlienku objavujúcu sa v prehovore jednotlivých postáv, ktorú im kresliari vložili do úst či mysle.

Predmetom analýzy teda boli všetky  karikatúry uverejnené v prvých troch mesiacoch kalendárneho roka 2013 v slovenských mienkotvorných denníkoch Pravda, SME a Hospodárske noviny.  Autor štúdie analyzoval karikatúry  piatich kresliarov. V denníkoch Pravda a SME zaznamenal 75 karikatúr, v denníku Hospodárske noviny 61 karikatúr, na ktorých  sledoval výskyt vyššie uvedených faktorov.

3.1    Politická  karikatúra v slovenských mienkotvorných denníkoch – podiel tém

3.1.1    Pravda

Dvaja exponovaní autori (J. Danglár, M. Gašparec) venovali témam domácej politiky 48 karikatúr (64%). S najväčšou frekvenciou v nich zobrazovali  bežných občanov rôznych spoločenských vrstiev, ktorí svojimi slovami vyjadrili väčšinový názor spoločnosti (10-krát), prezidenta Ivana Gašparoviča (4-krát), premiéra Róberta Fica (3-krát), ministra financií Petra Kažimíra (2-krát), ministra školstva Dušana Čaploviča (2-krát), predsedu strany SaS Richarda Sulíka (2-krát), predsedníčku poslaneckého klubu SDKÚ-DS Luciu Žitňanskú (2-krát), ale rovnako aj predsedníčku Ústavného súdu SR Ivettu Macejkovú, nemenovaných sudcov Ústavného súdu SR, kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, vládnych predstaviteľov Pavla Pašku, Jána Počiatka a Tomáša Malatinského, opozičných politikov Daniela Lipšica, Jána Figeľa, Mikuláša Dzurindu, Miroslava Beblavého, Ivana Štefanca, Štefana Kuffu (1-krát) a ďalšie osobnosti a osoby.

Témam zahraničnej politiky venovali  kresliari 19 karikatúr (25%) s dôrazom na prezidentské voľby v Českej republike (6-krát) a udalosti vo Vatikáne (6-krát), pritom sledovali aj ekonomickú situáciu Cypru (2-krát) a priestor dostali aj britský premiér David Cameron, severokórejský vodca Kim Čong-un a ďalšie subjekty.

Okrem politických udalostí uverejnili autori aj 8 apolitických karikatúr (11%), v ktorých výrazne akcentovali vrtochy počasia (4-krát), ale aj MDŽ, účinkovanie Slovana Bratislava v KHL či zanedbané reštauračné zariadenia.

karikatura-4

Graf 3     Podiel karikatúr v denníku Pravda podľa akcentovaných tém 

3.1.2    SME

Tematickou prioritou  Martina Šútovca „Shootyho“ bola v prípadoch 66 karikatúr domáca politika (88%). Autorovu fantáziu najviac pokúšala postava premiéra Róberta Fica (16-krát),  bežní občania z  rôznych spoločenských vrstiev (15-krát), prezident Ivan Gašparovič (13-krát), ktorého  opakovane  zobrazil spoločne s jeho hovorcom Marekom Trubačom (5-krát). Boj o lídra strany SaS priniesol kresby Richarda Sulíka (3-krát) a jeho rivala Jozefa Kollára (2-krát), v priebehu skúmaného obdobia sa pritom na strane komentárov objavili aj predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabín, koaliční a vládni politici Pavol Paška, Dušan Čaplovič, Tomáš Malatinský a Andrej Kolesík, opoziční politici Daniel Lipšic, Radoslav Procházka, Pavol Frešo, Miroslav Beblavý, Lucia Žitňanská, Ľudovít Kaník, Richard Matovič, Jozef Viskupič a Štefan Kuffa, či  predstavitelia verejne známych skupín ako sú reprezentanti podsvetia, LGBT komunity a  sudcovia (1-krát).

Tradičný dôraz na domácu politiku odsunul do úzadia 7 karikatúr s témou zahraničnej politiky (9%), pri ktorých kresliar zachytával návštevu odstupujúceho českého prezidenta Václava Klausa na Slovensku (2-krát), ale aj prezidentský súboj Miloša Zemana a Karla Schwarzenberga v Českej republike, odstúpenie pápeža Benedikta XVI., ekonomický pád Cypru, polemiku bežných občanov Európskej únie či ruský pas v rukách Gérarda Depardieua (1-krát).

Martin Šútovec uverejnil v sledovanom období  len 2 apolitické karikatúry (3%) – pri udalosti 20. výročia vzniku denníka SME a pri snehovej kalamite vo februári.

karikatura-5

Graf 4     Podiel karikatúr v denníku SME podľa akcentovaných tém 

3.1.3 Hospodárske noviny

Denník venoval najväčší priestor 48 domácim karikatúram (79%). Pavel Jakubec najčastejšie kreslil premiéra Róberta Fica (17-krát),  bežných občanov (10-krát), prezidenta Ivana Gašparoviča (5-krát), anonymných  novinárov (5-krát), anonymných  politikov (4-krát), ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (4-krát), predsedu strany SaS Richarda Sulíka a jeho rivala Jozefa Kollára, kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ministra financií Petra Kažimíra (2-krát), na stránkach Hospodárskych novín sa objavili aj Marek Trubač, Pavol Frešo a Branislav Ondruš (1-krát).

Sústredenie sa na domácu scénu sa výrazne premietlo v nízkom počte 5 zahraničnopolitických karikatúr (8%),  na ktorých autor zachytil ekonomické problémy Cypru (2-krát) a Grécka (1-krát), stáleho predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya (1-krát) a europoslancov (1-krát).

Z celkového počtu 8 apolitických karikatúr (13%) kresliara najviac zaujali snehové kalamity (3-krát), výtlky na cestách (2-krát) a tiež výskyt konského mäsa v Británii (2-krát).

karikatura-6

Graf 5     Podiel karikatúr v denníku Hospodárske noviny podľa akcentovaných tém 

 

karikatura-7

Obrázok 4: Politická karikatúra  v denníku SME – domáca politika , autor: Martin „Shooty“ Šútovec

karikatura-8

Obrázok 5: Karikatúra v denníku Hospodárske noviny – apolitická téma, autor: Pavel Jakubec

3.2    Politická karikatúra v slovenských mienkotvorných denníkoch – výskyt ľudských bytostí 

3.2.1    Pravda

J. Danglár a M. Gašparec vyobrazili živé  ľudské bytosti na 63 karikatúrach (84%). Na  12 karikatúrach (16%) si vystačili s neživými subjektmi ako sú  väznica v Česku po amnestiách prezidenta Václava Klausa, Prezidentský palác SR, autá zo šrotoviska, vlajka strany SDKÚ, hroby diskutujúce o zdravotníctve, hniezdo strany KDH opustené po odchode Radoslava Procházku, opustený Petrov stolec, palác vo Vatikáne, v kalamite zapadnutý autobus, Cyprus ako niekdajší daňový raj, lietadlá na trase medzi Cyprom a sídlom EÚ a napokon snehuliak vedľa Veľkonočného zajaca.

karikatura-9

Graf 6     Výskyt ľudských bytostí v karikatúrach denníka Pravda 

3.2.2    SME

Aspoň jednu ľudskú bytosť zobrazil  M. Šútovec „Shooty“ až v 68 karikatúrach (91%). Len  v 8 karikatúrach (9%) dal prednosť neživým subjektom: výtlkom na cestách (2-krát), psíkovi a mačičke variacim kašu v hrnci s nápisom Košice 2013 EHMK, krave premenenej na koňa, rybám diskutujúcim na tému štát, potápajúcemu sa Cypru, ale aj dverám s logom SNS, za ktorými sa diskutuje o (ne) čestnom predsedovi Jánovi Slotovi.

karikatura-10

Graf 7     Výskyt ľudských bytostí v karikatúrach denníka SME 

3.2.3    Hospodárske noviny

Pavel Jakubec zobrazil ľudské bytosti na 55 karikatúrach (90%), pričom v 6 karikatúrach (5%) si vystačil len s neživými subjektmi ako je zákonník práce stojaci na nohách a podopierajúci krivku nezamestnanosti, alegorický parlament hlásiaci chrípkové prázdniny, cestujúce prasa na letisku, televízor zobrazujúci hlásateľku, potápajúcu sa loď EÚ na Cypre či snehuliak v predvečer Veľkej noci.

 karikatura-11

Graf 8     Výskyt ľudských bytostí v karikatúrach denníka Hospodárske noviny 

karikatura-12

Obrázok 6: Výskyt ľudských bytostí v denníku Pravda, autor: Miloš Gašparec

karikatura-13

karikatura-14

Obrázok 9: Politická karikatúra v denníku Hospodárske noviny – absencia ľudských bytostí , autor: Pavel Jakubec

3.3    Politická  karikatúra v slovenských mienkotvorných denníkoch – využitie sprievodného textu

V prípade politickej karikatúry sprievodný text zväčša slúži ako vysvetlenie aktuálnej udalosti, no pre mnohých autorov  karikatúr sa stáva neoddeliteľnou súčasťou ako charakteristický štýlotvorný prvok. Účinok kresby sa jeho využívaním neruší, ale naopak prehlbuje. Zo súčasných slovenských politických komentátorov najväčší priestor textu venuje Martin „Shooty“ Šútovec zo SME, ktorý naň siahol až v 68 prípadoch (87%). Vďaka svojej irónii, zmyslu pre skratku a dokonalej práce so slovom zvýšil aj literárnu úroveň svojich karikatúr. Denník Pravda prostredníctvom svojich autorov Jozefa Danglára a Miloša Gašparca využil text v 58 prípadoch (76%) – najčastejšie ho vložili do úst a mysle konkrétneho politika či občana – ich texty boli s najvyšším počtom znakov najhutnejšie. O čosi menej sprievodného textu využíva Pavel Jakubec v Hospodárskych novinách: autor štúdie zaznamenal len 37 prípadov (61%). V prípade jeho príspevkov neraz badať, ako sa vizuálny vzťah kresby a sprievodného textu rozchádza. Pravdepodobne ide o zámer, pretože štýl karikatúry pripomínajúci grafiku podmieňuje odlišný typ zobrazovaného textu.

 karikatura-15

karikatura-16

 karikatura-17

Obrázok 10: Politická karikatúra v denníku Pravda – absencia sprievodného textu, autor: Jozef „Danglár“ Gertli

 karikatura-18

Obrázok 11: Politická karikatúra v denníku SME – absencia sprievodného textu, autor: Martin „Shooty“ Šútovec

karikatura-19

Obrázok 12: Politická karikatúra v denníku Hospodárske noviny – absencia sprievodného textu, autor: Pavel Jakubec

Záver

Z analýzy a komparácie  politických karikatúr v slovenských mienkotvorných denníkov vyplynulo nasledovné. Karikaturisti prioritne využívajú témy domáceho spravodajstva: na prvom mieste  v denníku SME (88%), na druhom v Hospodárskych novinách (79%) a na treťom mieste v Pravde (64%). Realizovaný výskum potvrdil predpoklad, že pravicový denník SME najviac pranieruje predstaviteľov ľavice, rovnako tak aj skutočnosť, že ľavicový denník Pravda vládnych predstaviteľov šetrí a sústreďuje sa na polemizujúcich občanov  z rôznych spoločenských vrstiev. V centre pozornosti Hospodárskych novín stáli najčastejšie premiér a prezident, no profilácia novín sprítomnila na politických karikatúrach  aj osobnosti pokrývajúce sociálne a ekonomické rezorty. Na ilustráciu  je dôležité upozorniť na skutočnosť, že spomedzi troch denníkov zahraničné spravodajstvo v politickej karikatúre najväčšmi akcentuje Pravda (25%), čím výrazne predbieha SME (9%) a Hospodárske noviny (8%). Karikatúry s apolitickým motívom najčastejšie prinášajú Hospodárske noviny (13%), po nich Pravda (11%) a najmenej často SME (3%).

Druhým skúmaným faktorom  bol výskyt ľudských bytostí na jednotlivých politických karikatúrach. Zaujímavé bolo sledovať, do akej miery sa mení povaha kresby, ak v nej nefigurujú živé postavy. Na ľudské bytosti sa denníky sústredili v poradí SME (91%), Hospodárske noviny (90%) a Pravda (84%).

Tretí faktor,  skúmanie výskytu sprievodného textu,  potvrdil  najvyšší podiel v SME (87%), na druhom mieste v Pravde (76%) a až na treťom v Hospodárskych novinách (61%).

Výsledky analýzy doviedli autora k pomerne jednoznačnému záveru. Tri  skúmané mienkotvorné denníky reflektujú domácu a zahraničnú politickú scénu v politickej karikatúre dostatočne, v SME sa potrebné satirické ostrie prejavuje pri domácich témach, v Pravde pri témach zahraničných, v Hospodárskych novinách popri nich aj pri občianskych témach. Ak si disponovaní kresliari zachovajú svoj štýl a redakcie prostredníctvom politickej karikatúry vôľu prehlbovať spoločenské vedomie, bude to pre vývoj politickej karikatúry najlepšia správa. Rozhľadený  čitateľ však očakáva ešte viac: vzkriesenie politickej karikatúry aj v týždenníkoch  či mesačníkoch. Rozšírenie publikačných možností totiž umožní nástup ďalších talentovaných kresliarov, ktorí nám naznačia nielen čím, ale či sme vôbec žili a či budeme môcť v najbližšej budúcnosti stále hovoriť o fenoméne politická karikatúra.

 

Literatúra a zdroje:

BARTÁK, J. – HLADKÝ, M.: Základy grafické úpravy periodik. Praha: Nakladatelství a vydavatelství Novinář, 1981, s. 76.

FŐLDVÁRI, K.,: O karikatúre. Bratislava: Koloman Kertész Bagala, 2006, s.16.

CHARVÁT, J. 2009. Úvod do teórie žurnalistiky. 1. vyd. Bratislava: Združenie Mass-Media-Science, 2009. s. 43.

IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. – MANÍKOVÁ, Z.: Slovník cudzích slov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, s. 708.

JACZ, Ľ. a kol.: Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, 1982, s. 305.

KUŠNIERIK, J. – GÁLIS, T.: Zväzácke kravaty ich vystihujú [2010-01-28]. Dostupné na internete : http://www.tyzden.sk/casopis/2010/4/zvazacke-kravaty-ich-vystihuju.html

MANNING, H. – PHIDDIAN, R. 2004. Censorship and the Political Cartoonist. [PDF]. [cit. 2012-09-06]. Dostupné na internete: http://www.adelaide.edu.au/apsa/docs_papers/Others/Manning.pdf.

VALČEK, P.,: Slovník literárnej teórie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2006, s.166.

www.etrend.sk

www.hnonline.sk

www.medialne.sk

www.newyorker.com

www.pravda.sk

www.sme.sk

www.sport.aktuality.sk

www.tyzden.sk

www.ujszo.com

 

Kontaktné údaje:

Mgr. Róbert Šedivý

Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

Štúrova 9

814 99, Bratislava

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

robo.sedivy@gmail.com