Perspektívy online poistenia

Abstrakt

Pre komerčné poisťovníctvo je charakteristická „multi-kanálová“ distribúcia poistných produktov. Klienti komerčných poisťovní stále viac využívajú na vzájomnú komunikáciu a kúpu poistných produktov internet. Príspevok sa venuje problematike online poistenia, charakterizuje jednotlivé modely predaja poistenia cez internet a upozorňuje na výhody a obmedzenia tohto predajného kanála. Zámerom príspevku je analyzovať súčasný stav poistenia prostredníctvom internetu na slovenskom poistnom trhu a naznačiť jeho perspektívy v jednotlivých segmentoch poistenia.

Kľúčové slová:

komerčné poistenie, distribučné kanály, online poistenie

 Abstract

For commercial insurance is characteristic a  „multi-channel“ distribution of insurance products. Clients of commercial insurance companies are increasingly using  the mutual communication    and purchasing insurance products online.  Contribution deals with issue of online insurance, characterizes models of selling insurance online and points at the benefits and limitations of this sales channel. The aim of this paper is to analyze the current state of online insurance in the Slovak insurance market and outline its perspectives in the segment of insurance.

Key words:

commercial insurance, distribution channels, online insurance

 

1  Možnosti distribúcie poistných produktov

Produktové portfólio komerčnej poisťovne zahŕňa širokú škálu poistných produktov, od tých najjednoduchších až po zložité sofistikované poistné produkty,  klientom „šité na mieru“ podľa ich individuálnych požiadaviek a potrieb. Na ich predaj poisťovňa využíva niekoľko spôsobov distribúcie, často aj súbežne, preto môžeme hovoriť o „multi-kanálovej“ distribúcii poistných produktov.  V princípe môžeme distribúciu poistných produktov rozdeliť na priamu a nepriamu, pričom predaj poistenia pri priamej distribúcií vykonáva priamo poisťovňa a  pri nepriamej distribúcií sa predaj poistenia realizuje prostredníctvom iných podnikateľských subjektov, predovšetkým bánk a externých maklérskych sietí.          

Priamu distribúciu poistných produktov zabezpečuje priamo konkrétna komerčná poisťovňa, prostredníctvom:

  • vlastnej siete „kamenných“ pobočiek,
  • klientského call centra,
  • priameho predaja alternatívnymi kanálmi – prostredníctvom internetu a mobilného telefónu,
  • internej obchodnej služby „terénnych“ zamestnancov poisťovne,
  • inovatívnych a netradičných foriem (napr. na čerpacích staniciach, v obchodných centrách a pod).

Nepriamu distribúciu poistných produktov zabezpečujú iné podnikateľské subjekty, u ktorých ponuka poistných produktov predstavuje pridanú hodnotu pre ich klienta, ako sú:

  • banky (produkty bankopoistenia),
  • cestovné kancelárie,
  • leasingové spoločnosti,
  • predajne nových automobilov a autobazáre,
  • rôzni finanční sprostredkovatelia a maklérske spoločnosti.

Postavenie jednotlivých sprostredkovateľských subjektov pri distribúcii poistných produktov upravuje  § 6 – 12 Zákona č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve  a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 24. apríla 2009.

Z iného pohľadu distribučné kanály poistných produktov môžeme členiť na:

  • face to face distribučné kanály (tradičné poistenie),
  • elektronické distribučné kanály (online poistenie).

 

2   Modely predaja poistenia cez internet

Poistný trh v stále väčšej miere implementuje využívanie internetu a nových informačných  technológií, ktoré umožňujú uspokojovať poistné potreby klientov rýchlejšie, kvalitnejšie a lepšie. Reaguje na klientov, ktorí v dôsledku finančnej krízy menej dôverujú sprostredkovateľom poistenia a  menia nákupné správanie. Vyrastá nová generácia klientov, pre ktorých bude prijateľnejšie uzatvorenie poistenia online ako rozhovor so sprostredkovateľom.

V poisťovacej praxi môžeme vymedziť tri základné modely využívania internetu pri sprostredkovaní a predaji poistných produktov:

  • model tradičnej poisťovne, ktorá využíva online poistenie len ako doplnkovú formu tradičného predaja poistenia,
  • model internetových sprostredkovateľov – internetové stánky maklérskych spoločností, ktoré prinášajú výhodu porovnania konkurenčných ponúk spolupracujúcich poisťovní a možnosť uzatvorenia aj online poistenia,
  • model internetovej poisťovne, ktorá ponúka poistenie výlučne prostredníctvom internetu (napr. Genertel.sk).

 

V podmienkach SR online poisťovníctvo nemá dlhú históriu a v porovnaní s vyspelými poistnými trhmi je málo rozvinuté. Za prvú vývojovú fázu môžeme považovať rôzne formy internetových prezentácií poisťovní (vytváranie webových stránok) o produktovom portfóliu poisťovní, postupne stále viac modernizovaných a štruktúrovaných podľa segmentov klientov, ktoré vo svojej pasívnej forme neumožňovali priame uzatvorenie poistenia a slúžili najmä pre informovanosť klientov o výhodách jednotlivých foriem poistenia. Druhou fázou  bolo vytvorenie ponuky online poistenia na webových stránkach niektorých poisťovní s možnosťou uzatvorenia poistenia prostredníctvom internetového formulára alebo sms – správy. Súčasne ako ďalšia alternatíva vznikali webové portály elektronických sprostredkovateľov, ktoré umožnili klientom porovnanie cien a podmienok poistenia medzi jednotlivými poisťovňami a následné uzatvorenie najvýhodnejšieho poistenia. Novým, odvážnym projektom je  internetová poisťovňa Genertel poisťovňa, a.s., ktorá pôsobí  na slovenskom poistnom trhu od roku 2010.

Online poistné služby  neznamenajú iba predaj poistenia, ale aj ďalší servis klientom, ktorý je bezplatne k dispozícii 24 hodín denne. Klienti napr. môžu cez internet nahlásiť poistnú udalosť, elektronicky odosielať rôzne dokumenty potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti,  získať prehľad o priebehu likvidácie poistnej udalosti a pod. Tieto poistné služby sa neustále rozširujú a inovujú.

2.1  Online poistenie v tradičných poisťovniach

Tradičné poisťovne si uvedomujú, že zavádzaním online poistenia získavajú konkurenčnú výhodu, ktorá spočíva nielen v  tom, že reagujú na požiadavky súčasných klientov a oslovujú mladú generáciu, ale aj v tom, že znižujú ceny poistenia ponúkaného prostredníctvom internetu, pretože majú nižšie prevádzkové náklady, ako i celkové náklady spojené so správou zmluvy.  Na druhej strane musia poisťovne vynaložiť značné vstupné náklady  na realizáciu e-obchodnej stratégie, ako aj náklady na reklamu, ktorá „presmeruje“ klienta na webovú stránku poisťovne.

 

Tabuľka 1 prezentuje ponuku predaja poistenia cez internet vo všetkých komerčných poisťovniach so sídlom v Slovenskej republike podľa stavu k  1. 4. 2013:

 

Poisťovňa

Cestovné poistenie

Poistenie domácnosti, domu, bytu

Poistenie zodpovednosti zamestnanca

PZP

Poistenie do hôr

Poistenie storna zájazdu

Ostatné životné poistenia

Ostatné neživotné poistenia

AEGON Životná poisťovňa, a.s.

Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s.

X

X

X

X

X

X

X*

X*

Amslico poisťovňa – Alico, a.s.

ČSOB Poisťovňa, a.s.

X

X

D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a.s.

ERGO poisťovňa, a.s.

X

Generali Slovensko poisťovňa, a.s.

X

X

X

X

X**

ING Životná poisťovňa, a.s.

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., VIG

X

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., VIG

X

X

Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s.

Poisťovňa Poštovej banky, a.s.

Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a.s., VIG

pripravuje

Union poisťovňa, a.s.

X

X

X

X

X***

X***

UNIQA poisťovňa, a.s.

X

Wüstenrot poisťovňa, a.s.

X

*      ponuka Active – poistenie pre mladých, poistenia malých podnikateľov, poistenia Doktor +

**    ponuka havarijného poistenia

***  ponuka krátkodobého a dlhodobého úrazového poistenia, havarijného poistenia a cestovného poistenia

k študentským kartám

Tabuľka 1    Ponuka poistenia cez internet v SR podľa stavu k 1. 4. 2013

Zdroj:    vlastné spracovanie podľa webových stránok poisťovní

Mnohé poisťovne ponúkajú klientom pri predaji poistenia cez internet zaujímavé zľavy z ceny poistenia, ktoré sú diferencované pri jednotlivých poistných produktoch nasledovne:

  • pri cestovnom poistení zľavy 15 – 20 %,
  • pri poistení do hôr až  33 % zľavu ponúka Union poisťovňa, a.s.,
  • pri poistení domácnosti, bytu a domu je obvykle zľava 20 %, ale Generali Slovensko poisťovňa,  a.s. ponúka zľavu až do 55 % pre mladých ľudí do 35 rokov,
  • pri PZP zľavu 20 % plus rôzne iné bonusy.

 

2.2  Webové stránky internetových sprostredkovateľov

Internetoví sprostredkovatelia agregujú ponuky poistenia viacerých tradičných poisťovní a súčasťou služby je uzatvorenie poistenia online. Väčšinou sa zameriavajú na poistenie áut, hlavne na povinné zmluvné poistenie. Za týmto účelom majú klienti možnosť vyhľadať a použiť tieto webové stránky:

  • www.rychlepoistenie.sk,
  • www.mojepzp.sk,
  • www.superpoistenie.sk,
  • www.netfinancie.sk,
  • www.najlacnejsiepoistenie.sk,
  • www.lacnapoistka,
  • www.najvyhodnejsiepoistenie.sk,
  • www.poistenie.sme.sk,
  • www.poistenie123.sk.

Webové stránky internetových sprostredkovateľov ponúkajú komplexnejšiu ponuku určitého poistného produktu z viacerých poisťovní, možnosť rýchleho porovnania cien a jednoduché uzatvorenie najvýhodnejšieho produktu podľa výberu klienta online.

 

2.3  Genertel poisťovňa a.s. – prvá internetová poisťovňa

Genertel poisťovňa a.s. (Genertel.sk) pôsobí na slovenskom poistnom trhu  ako pobočka poisťovne z iného členského štátu  od 1. 9. 2010 a prináša nový model poistenia ako výlučne online poisťovňa  v segmente neživotného poistenia. Genertel.sk je súčasťou medzinárodnej skupiny Generali Group, do ktorej patrí aj Generali Slovensko poisťovňa, a.s., a ktorej 100 % vlastníkom je talianska Generali Providencia. V podobnom modeli spoločnosť už úspešne pôsobí  ako CosmoDirekt v Nemecku a pod rovnakým názvom Genertel v Taliansku a v Maďarsku. Genertel.sk vďaka technologickej a procesnej inovácii ponúka výlučne cez priame distribučné kanály – internet a telefón zaujímavé poistné produkty, ktoré sú špecifikované v Tabuľke 2.

 

Názov poistného produktu

Výhody poistenia

Cena

PZP

rýchle vybavenie do 3 minút

od 59 Eur ročne

asistenčné služby zadarmo (napr. dočerpanie paliva, dobitie batérie, oprava defektu alebo vozidla na mieste, otvorenie zámku v prípade straty kľúčov a i.)

systém bonus – malus

cestovné poistenie na 3 dni zadarmo

MiniHavarijné poistenie

produkt aj pre autá staršie ako 5 rokov, do 3,5 t

od 29 Eur ročne

kryje škody na vozidle vinníka pri zrážke

0 % spoluúčasť

garantované krytie do 1 000 Eur

bez obhliadky vozidla

MiniHavarijné poistenie EXTRA

produkt pre nové aj staršie autá do 3,5 t

od 49 Eur ročne

kryje škody na vozidle vinníka pri zrážke

5 % (min. 100 Eur) spoluúčasť

garantované krytie do 20 000 Eur

bez obhliadky vozidla

Zodpovednosť pre domácnosť

poistenie domácnosti

9,99 Eur ročne

zodpovednosť za škody tretej osobe do 10 000 Eur (spoluúčasť 50 Eur)

strata alebo krádež dokladov, platobných kariet a kľúčov – plnenie až 150 Eur pri 0 % spoluúčasti

škody na garáži v dôsledku živelnej udalosti až do 150 Eur pri 0 % spoluúčasti

Tabuľka 2    Aktuálna ponuka Genertel poisťovne, a.s. k 1. 4. 2013

Zdroj:    vlastné spracovanie podľa webovej stránky poisťovne

Genertel.sk ponúka okrem uzatvorenia poistenia cez internet alebo telefón aj tieto služby:

  • prihlásenie do systému poisťovne a získanie prehľadu o uzatvorených poistných zmluvách, možnosti zmeny údajov na poistke, vyžiadanie rôznych dokladov, napr. dokladu o platbe poistného, kópie poistnej zmluvy, dokladu o bezškodovom priebehu, zelenej karty a i.,
  • zadarmo asistenčné služby,
  • vybavenie poistnej udalosti cez telefón alebo internet, pričom si klient sám určuje dátum a miesto obhliadky,  a poisťovňa garantuje vyplatenie peňazí do 7 dní,
  • možnosť stiahnutia rôznych dokumentov, ako napr. oznámenie škody, správa o  nehode, výpoveď poistnej zmluvy, uplatnenie nárokov poškodeného a pod.[ref]Dostupné na internete: <https://www. genertel.sk/> [citované 2013-04-01][/ref].

3  Výhody a obmedzenia predaja poistných produktov cez internet

V porovnaní s tradičným spôsobom predaja prostredníctvom „kamenných pobočiek“ medzi hlavné výhody predaja poistných produktov cez internet patria:

  • využitie okamžitého záujmu klienta o poistný produkt,
  • pohodlná a rýchla kúpa poistného produktu v priebehu pár minút,
  • neobmedzená časová dostupnosť 24 hodín denne, 7 dní v týždni,
  • neobmedzená geografická dostupnosť,
  • odbúranie administratívy a ručného vypisovania tlačív,
  • aktuálnosť ponúkaných produktov a cien,
  • transparentnosť parametrov ponúkaných produktov,
  • zrozumiteľnosť a nízka chybovosť pri sprostredkovaní poistenia,
  • výhodnejšie ceny, príp. zaujímavé zľavy z titulu nižších nákladov na distribúciu,
  • možnosť spätnej väzby pomocou kontaktného mailu alebo iným spôsobom,
  • zavádzanie technologických inovácií v predaji poistenia.

Na druhej strane medzi obmedzenia online poistenia cez internet môžeme zaradiť:

  • slabšiu technickú, ako aj finančnú gramotnosť obyvateľstva,
  • nie pre každého je internet dostupný v momente, keď to potrebuje,
  • bezpečnosť prenášaných dát a obavy z úniku osobných údajov pri e-platbe,
  • problémy s platbou cez internet banking,
  • nedôveru a konzervatívnosť klientov, spojenú s preferenciou osobnej konzultácie,
  • obmedzenosť ponuky – v ponuke sú prevažne len produkty cestovného poistenia a  PZP, príp. ďalšie jednoduché poistné produkty; kvôli legislatívnym obmedzeniam absentuje ponuka životného poistenia, okrem rizikového životného poistenia, ktoré má jednoduché parametre a nízke poistné sumy,
  • zadávanie nepravdivých informácií klientami za účelom dosiahnutia najnižšieho poistného, najčastejšie pri PZP,
  • internetové aplikácie umožňujú iba uzatvorenie nových poistných zmlúv (s výnimkou Genertel.sk), ktoré sa nedajú neskôr upravovať,
  • v prípade viacerých internetových sprostredkovateľov je náročné získať korektné porovnanie poistných produktov.

Prostredníctvom internetového predajného kanála nie je možné predávať všetky druhy poistenia, vhodnosť produktu pre takýto spôsob distribúcie sa posudzuje na základe rozsahu poradenstva, ktoré si daný poistný produkt vyžaduje. Poisťovne cez internet predávajú jednoduchšie „masové“ poistné produkty, pri ktorých sa výška poistného vypočítava len na základe niekoľkých faktorov, a to najmä cestovné poistenie a PZP.

 

4   Perspektívy online poistenia

Distribúcia je v poisťovníctve veľmi dôležitým prvkom marketingového mixu, pretože pomocou nej komerčné poisťovne lokalizujú svoje poistné produkty a služby v takej forme, aby boli čo prístupnejšie klientom. Distribúciu môžeme chápať aj ako nástroj konkurenčného boja, pomocou ktorého sa snaží poisťovňa odlíšiť v povedomí klienta a získať si ho. Poisťovne sa usilujú  nielen o vytvorenie poistných produktov ,,šitých na mieru“, ale aj o vytvorenie komplexného distribučného systému, ktorý svojím charakterom, predovšetkým prístupnosťou a jednoduchosťou, bude najviac konvenovať potenciálnemu zákazníkovi.

V poistnom sektore pozorujeme zmeny v štruktúre priameho predaja poistných produktov, popri finančných sprostredkovateľoch  sa stále viac využívajú nové formy, ako sú direct mailing,  poistenie cez internet alebo telefón. Finančná kríza a následná ekonomická recesia pozitívne podnietili rozvoj online poistenia, pretože klienti sa snažia v dôsledku poklesu disponibilných dôchodkov minúť menej peňazí za poistenie a poisťovne v období klesajúcich ziskov hľadajú spôsoby na úsporu nákladov a nástroje na dosiahnutie väčšej konkurencieschopnosti.

Napriek tomu reálna poisťovacia prax ukazuje, že internet v súčasnosti plní v poisťovníctve viac funkciu komunikačného ako distribučného kanála. Aj keď predaj poistenia cez internet každým rokom rastie, tento predajný kanál je stále len doplnkovým. Slovenský klient je konzervatívny  a stále uprednostňuje osobný kontakt pri predaji poistenia. V rámci slovenského poistného trhu poistenie cez internet tvorí len zhruba jedno percento z celkovej produkcie, ale poisťovne vidia v tomto predajnom kanáli potenciál, preto buď zavádzajú alebo rozširujú ponuku online poistenia. Cez internet sa predáva najviac cestovné poistenie a PZP. Trendom je rozširovanie ponuky o náročnejšie a komplexnejšie typy poistenia, predovšetkým v segmente neživotného poistenia, ale poisťovne postupne pripravujú aj jednoduché produkty životného poistenia na takýto predaj.  Posledné obdobie naznačuje „boom“ online poistenia a kopírovanie trendov z vyspelých poistných trhoch, a tak je nepochybné, že podiel poistenia cez internet bude rásť a prinášať výhody nielen klientom, ale aj poisťovniam.

 

Literatúra a zdroje:

Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.allianzsp.sk/online-poistenie>.

ČSOB Poisťovňa, a.s.  [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.csob- online.sk/>.

ERGO poisťovňa, a.s.  [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <https://on-line.ergo.sk/>.

Generali Slovensko poisťovňa, a.s. [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.generali.sk/online-poistenie/>.

Genertel poisťovňa, a.s. [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <https://www. genertel.sk/>.

INSURANCE DISTRIBUTION MODELS OF THE FUTURE [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.cifplearning.com/Insurance%20distribution%20models%20 of% 20the%20 future.pdf>.

KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. VIG [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.kpas.sk/index.cfm>.

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. VIG [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.kooperativa.sk/index.cfm>.

Poisťovňa Slovenskej sporiteľne, a.s. VIG  [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.pslsp.sk/>.

Union poisťovňa, a.s.  [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www. union.sk/>.

UNIQA poisťovňa, a.s. [online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.uniqa. sk/home/#>.

Wüstenrot poisťovňa, a.s.[online]. [citované 2013-04-01]. Dostupné na internete: <http://www. wuestenrot.sk/index.php>.

Kontaktné údaje:

Ing. Adriana Zliechovcová

Fakulta masmediálnej komunikácie

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Námestie J. Herdu 2

917 01 Trnava

zliechovcova.adriana@centrum.sk

 

Trendy Marketingovej komunikácie v automobilovom priemysle

Abstrakt

Autorka v príspevku analyzuje trendy marketingovej komunikácie, ktoré sa dajú aplikovať na rôzne druhy priemyslu a sú využiteľné aj v automobilovom priemysle. Rozoberá novodobé spôsoby ovplyvňovania nákupného správania spotrebiteľov. Problematika marketingovej komunikácie sa neustále vyvíja a prispôsobuje stále meniacej sa dobe. Nové trendy sa využívajú s rôznou intenzitou, podobou a formou. V súčasnosti dochádza v marketingovej komunikácii v automobilovom priemysle k oslabeniu tradičných komunikačných nástrojov, [ref]osobný predaj, podpora predaja, reklama, vzťahy s verejnosťou, priamy marketing[/ref] pretože spoločnosti využívajú nové trendy na prilákanie zákazníkov a na splnenie svojich podnikateľských komunikačných a predajných cieľov. Do popredia sa dostávajú stále nové vylepšené metódy, techniky a obmeny trendov v marketingovej komunikácii na oslovenie, ovplyvnenie a následne získanie zákazníka a k uskutočneniu jeho nákupu, ako návodu pre spoločnosti pre väčšiu konkurencieschopnosť na trhu, vyššie obraty, vyššie zisky, zvýšenie predaja a znalosti značky.

Kľúčové slová:

Trendy, product placement, mobilný, guerillový, vírusový a internetový marketing, neuromarketing.

 Abstract

The author in this paper analyzes the trends of marketing communication that can be applied to different types of industries and are useful in the automotive industry. It deals with modern methods of influencing consumer purchasing behavior. The issue of marketing communications is constantly evolving and adapting to ever changing times. New trends are used with varying intensity, shape or form. We are currently experiencing in marketing communications in the automotive industry to weaken traditional communication tools, as companies use new trends to attract customers and to meet their business communication and sales objectives. Come to the foreground still new, improved methods, techniques and variation trends in marketing communications to reach, influence and subsequently obtaining and holding customer’s purchases, as a guide for companies to become more competitive in the market, higher turnover, higher profits, increase sales and brand awareness.

 Key words:

Trends, produkt placement, mobil, guerilla, viral and internet marketing, neuromarketing.

 

Úvod

Automobilový priemysel je hnacou silou ekonomiky, je najväčším zamestnávateľom a nositeľom technologických inovácií výrobných procesov a produktov. Primárnym cieľom automobilových spoločností je pomocou  marketingovej komunikácie i v čase recesie osloviť i pripútať zákazníka a následne ho presvedčiť ku kúpe automobilu. Podniky pôsobiace v tomto priemyselnom odvetví, ktoré chcú uspieť na presýtenom trhu, presadiť sa a prežiť v silnom konkurenčnom podnikateľskom prostredí, musia venovať pozornosť práve trendom marketingovej komunikácie pri navrhovaní stratégií, za pomoci ktorých dochádza k predaju ich výrobku či služby.

 

1 Charakteristika automobilového priemyslu a trhu na Slovensku

V priebehu rokov 2008 až 2010 bol vývoj v slovenskej automobilovej výrobe poznačený dopadom hospodárskej a finančnej krízy, ktorý bol charakteristický prepadom tržieb, výnosov, zamestnanosti a zhoršením výsledkov hospodárenia. Slovenským automobilovým podnikom sa v čase krízy znížili objednávky, zvýšil sa tlak odberateľov na znižovanie dodávateľských cien, ktoré poklesli pod úroveň cien pred krízou. Pozitívom v tomto vývoji bol rast produktivity a rast pridanej hodnoty.[ref]http://www.economy.gov.sk/charakteristika-vyvoja-strojarskeho-priemyslu-v-roku-2010/136617s, (30.04.2012)[/ref]

Slovensko je jedným z vedúcich výrobcov automobilov v strednej a východnej Európe, vďaka prítomnosti troch svetových automobiliek akými sú Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot Citroën v Trnave a KIA Motors v Žiline. Najväčšími vývoznými trhmi sú Čína, Nemecko a Francúzsko.

 

Tabuľka 1: Vývoj výroby a predaja automobilov v Slovenskej republike v období rokov 2008 – 2012 (v tis. ks)

Rok

2008

2009

2010

2011

2012

Výroba automobilov

576 776

463 340

561 993

639 763

odhad 850 000

Predaj automobilov

M1 a N1

96 897

90 426

70 951

73 938

74 371

Zdroj: http://www.economy.gov.sk a http://www.zapsr.sk (cit. 25.03.2013), vlastné spracovanie

V tabuľke 1 je spracovaný vývoj výroby a predaja automobilov na Slovensku v období rokov 2008 – 2012. V roku 2009 kríza spôsobila prepad produkcie, kedy bolo vyrobených i menej vozidiel oproti roku 2008. Automobilové závody uplatňovali v tomto období úsporné režimy, najmä skrátené pracovné dni a prácu na menej zmien. Krízou boli postihnuté najviac dodávateľské spoločnosti a to klesaním objednávok a tlakom na znižovanie cien tovarov a služieb. V nasledujúcich rokoch dochádza k plynulému miernemu nárastu výroby, čím sa Slovensko zaraďuje medzi najväčších výrobcov automobilov sveta v počte vyrobených automobilov na tisíc obyvateľov.[ref]http://www.sario.sk/?automobilovy-priemysel, (25.03.2013)[/ref] Výroba vozidiel stúpa, čo sa prejavuje i na vyššej miere zamestnanosti. Do zahraničia exportuje väčšinu svojej vyrobenej produkcie. V roku 2012 na Slovensku pokračuje nárast výroby vzostupom objednávok, keď producenti predpokladajú vyrobiť rekordných 850 – tisíc vozidiel a obhájiť tak prvenstvo vo výrobe automobilov v prepočte na jedného obyvateľa.[ref]http://spravy.pravda.sk/vyroba-aut-na-slovensku-ma-byt-v-tomto-roku-rekordna-f96-/sk_ekonomika.asp?c=A120418_134742_sk_ekonomika_p01, (25..03.2013)[/ref] Najviac nových vozidiel v kategórii M1 a N1 sa predalo v roku 2008 a následne v roku 2009. V roku 2009 to bolo spôsobené podporou „šrotovného“, čiže poskytnutím dotácie na nové auto za zošrotovanie starého motorového vozidla. V roku 2010 nastal výrazný pokles predaja v oboch kategóriách vplyvom doznievajúcej krízy a neposkytnutím dotácie – šrotovného na kúpu nového vozidla. V roku 2011 pozorujeme nárast predaja, oproti roku 2010, avšak nie je už dosiahnutá úroveň z rokov 2008 a 2009. Rok 2010 bol zaznamenaný ako najhorší rok v predaji automobilov na Slovenku v sledovanom období. V roku 2011 pozorujeme nárast predaja automobilov oproti roku 2010, avšak nie je dosiahnutá úroveň z rokov 2008 a ani 2009. V druhej polovici roku 2011 začína záujem o nové autá klesať aj vplyvom nestabilnej domácej politickej scény a najmä neistým vývojom v eurozóne. Nárasty vkladov v bankách dokazujú, že obyvatelia začínajú šetriť, ukladajú si svoje úspory na účtoch a neinvestujú do kúpy nového automobilu. V prvom polroku v roku 2012 sa predalo 74 371vozidiel, to je viac ako predaných vozidiel v roku 2011.

Keďže automobilový priemysel je nosným pilierom ekonomiky a je úzko prepojený aj na iné priemyselné odvetvia, na zmiernenie negatívnych dopadov boli prijaté podporné zásahy zo strany vlády. Opatrenia sa sústreďovali na poskytovanie pôžičiek pre automobilové a dodávateľské podniky a na podporu predaja dotáciou, čiže „šrotovným“ pre zákazníkov. „Šrotovné“ je dotácia na nákup nového vozidla pri súčasnej likvidácii starého. Táto podpora bola poskytnutá len za jedno zošrotované staré vozidlo, len jedenkrát zákazníkovi, ktorý si plánoval kúpiť nové osobné vozidlo s rokom výroby 2008 a 2009 v kategórii M1, ktoré nemalo najazdených viac ako 6 000 km, nebolo uvedené do prevádzky pred viac ako 6 mesiacmi a nestálo viac ako 25 000 € vrátane DPH pred znížením. Dotácia sa nevzťahovala na nákup nákladných motorových vozidiel, ani vozidiel kategórie N1. Medzi hlavné prínosy šrotovného možno zaradiť podporu výroby nových automobilov a jej kladný vplyv na zamestnanosť, zvýšenie bezpečnosti na cestách, zníženie zaťaženia životného prostredia a cenovo dostupnejšie nové automobily pre obyvateľov. V časoch recesie „šrotovné“ deformuje dopyt po autách, pretože bol zvýhodňovaný len nákup lacnejších a menších automobilov. [ref]http://www.mhsr.sk/najcastejsie-otazky-k-srotovnemu/128719s, (30.04.2012)[/ref]

2  Trendy marketingovej komunikácie v automobilovom priemysle

V priebehu minulých desaťročí sme boli svedkami mnohých závažných zmien spotrebiteľských a priemyselných trhov. Spotrebiteľské trhy sú charakteristické starnúcou populáciou, rastúcim počtom zamestnaných žien, uzatváraním manželstiev v neskoršom veku, väčšou rozvodovosťou a menším počtom členov rodiny, vznikom výrazných etnických zákazníckych skupín s odlišnými požiadavkami a vznikom rozdielnych životných štýlov. Podniky od svojich dodávateľov vyžadujú vyššiu akosť a rýchlosť dodávok, lepšie služby a nižšie ceny. Súčasne vyhľadávajú lepšie a lacnejšie spôsoby distribúcie a propagácie svojich produktov.[ref]KOTLER, P. – ARMSTRONG, G.: Marketing. Praha: Grada Publishing, 2004, str. 30[/ref] V súčasnej finančne náročnej dobe je veľmi ťažké vyvíjať, produkovať, podporovať a vytvárať nový produkt v akejkoľvek oblasti automobilového priemyslu. Nové trendy marketingovej komunikácie sa neustále dynamicky vyvíjajú, zdokonaľujú a je potrebné, aby podniky reagovali na tento rozvíjajúci sa vývoj a trend a prispôsobili sa novej, dynamicky meniacej sa situácii na trhu.

2.1  Mobilný marketing

Mobilný marketing predstavuje nový trend v marketingovej komunikácii s využitím mobilnej komunikácie pomocou mobilného telefónu prostredníctvom sms, mms, loga operátora, vyzváňacích tónov, reklamných správ, Wap. Špeciálnu skupinu tvorí proximity[ref]blízky[/ref] marketing, ktorý využíva možnosti bluetooth modulu a wifi marketing. Mobilný marketing môžeme využiť od informovania zákazníka po budovanie podpory značky až k motivácii k aktivite ako súčasť virálneho marketingu. Medzi jeho typické nástroje patria: súťaže s využitím sms, vernostný systém využívajúci logá a vyzváňacie tóny, podpora značky (využitie sms, loga, vyzváňacie tóny), motivačná súčasť kampaní, komunikačný prostriedok smerom k zákazníkovi, registrácia a hlasovanie.[ref]NÁHLIKOVÁ, J. – NYULASSYOVÁ, K.: Podstata a význam marketingu a marketingovej komunikácie v zdravotníctve. Trnava: FMK UCM, 2010, str. 85[/ref] Mobilnou reklamou komunikujeme cez médium – mobilný telefón, ktorý dnes takmer všetci vlastníme a nosíme neustále pri sebe.[ref]GUBRICKÁ, I.: Mobilný a internetový marketing. In: Podnikanie v konkurenčnom prostredí: Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou. Komárno: Univerzita J. Seleyho v Komárne, 2012, str. 217-223[/ref] Možnosti mobilného marketingu sú rozsiahle, je ním možno oslovovať zákazníkov cez mobilné webové stránky, aplikácie i prostredníctvom cielených alebo lokalizačných SMS a MMS. Výhodou mobilných reklám je, že dokážu zacieliť podľa veku, pohlavia, typu telefónu, zvolenej tarify, či využitia geolokalizačných informácií o pohybe užívateľa.[ref]http://www.mediaguru.cz/2012/11/na-sms-kampan-reaguje-kazdy-dvacaty, ﴾16.11.2012﴿[/ref] Má rastúci význam ako nástroj na posilnenie vplyvu a vytvárania okamžitej reakcie, na textovú správu. Tento marketing pracuje podobným spôsobom ako tradičná priama pošta, jeho účinnosť je závislá na rýchlosti, presnosti, cielení a presnom načasovaní informácie o kampani. Veľkou výhodou je, že správa zasiahne osobu ako adresu, a je pravdepodobné, že novo prijaté textové správy budú otvorené a prečítané, prípadne bude na ne reakcia. SMS kampane sú najpoužívanejším nástrojom rôznych spoločností, sú efektívne a nízko nákladové. Za cenovo prijateľnú komunikáciu so širokým spektrom zákazníkov sa využíva bluetooth a wifi marketing, ktoré umožňujú posielať formou sms: texty, obrázky, zvuky z rôznych kultúrnych podujatí, súťaží, nákupných akcií, historických pamiatok, počasí a ďalších aktivít. Informácia zostáva v mobilnom telefóne a je možné si ju kedykoľvek pozrieť. Mobilnú komunikáciu môžeme charakterizovať ako modernú, priamu, dynamickú, flexibilnú, zábavnú, jednoduchú, pohodlnú a dostupnú. Prijímateľa môže zasiahnuť aj v nesprávnom čase, na nevhodnom mieste, kedy nie je schopný správu prijať, reagovať na ňu, prípadne je obsahom správy odradený a znechutený. [ref]ČÁBYOVÁ, Ľ.: Mediálny marketing. Trnava: FMK, 2010, str. 57.[/ref]

2.2  Product placement

Product placement definujeme ako zámerné a platené prezentovanie značkového výrobku v audiovizuálnom diele pomocou hlavných hrdinov, využívaním efektu 3D technológie na ponúknutie divákom trojrozmerného obrazu, ktorý umožňuje vidieť natočené scény aj v celej ich hĺbke.[ref]http://www.zive.sk/3d-technologie-skodia-ociam-varuju-optici/sc-4-a-292633/default.aspx, (21.04.2012)[/ref] Pôsobí na cieľovú skupinu prostredníctvom mediálne známych osôb, ktoré sa v diele vyskytujú. Prezentovaný výrobok je bežnou súčasťou života hrdinu v audiovizuálnom diele. Úsilie o zakomponovanie výrobku do deja diela je netradičnou formou reklamného pôsobenia na diváka a neustále sa vyvíja. Svoje použitie má takmer vo všetkých častiach priemyslu, využíva sa najmä v automobilovom priemysle, u výrobcov mobilných telefónov, potravín, nápojov, elektroniky i oblečenia. Product placement sa využíva spolu s reklamnou kampaňou pomocou bežných reklamných médií a vzťahmi s verejnosťou na zviditeľnenie výrobku. Ak si zadávateľ kampane prikúpi špeciálnu licenciu, na využívanie postáv z filmu, môže sa stať ešte viditeľnejšou a účinnejšou.[ref]ČÁBYOVÁ, Ľ.: Brenchmarketingové porovnávanie v oblasti  marketingovej komunikácie. Trnava: FMK, 2009, str. 64[/ref] Product placement sa využíva v počítačových hrách, reality show, filmoch, printových médiách a literárnych dielach.

2.3  Guerillový marketing

Guerillový marketing chápeme ako dosahovanie tradičných cieľov, akými sú zisk a úspech netradičnými metódami, kedy investícia do energie, nápadu a kreativity má prednosť pred finančnou investíciou, presadenie sa malej bezvýznamnej firmy na úkor veľkých nadnárodných spoločností, presadenie sa značkového známeho produktu oproti menej známej značke. Reprezentuje nenákladový, netradičný typ komunikácie, nekonečný univerzálny marketing, ktorý tvorí maximálny zisk z minimálnych investícií, cieľom nie je známosť firmy, ale zisk a udrieť na správnom mieste, v správnom čase, zamerať sa na vytipovaný cieľ a ihneď po útoku sa stiahnuť.  Dobre urobená kampaň vyvolá paniku, ktorá vyburcuje verejnosť. Pri kvalitnom guerilla marketingu médiá budú samé informovať a zviditeľňovať kampaň a firmu. V mnohých prípadoch použitie guerillového marketingu hraničí s dodržiavaním pravidiel o etike. Rôzne plagáty sú vylepované nelegálne, i mnohé menšie firmy parazitujú na mene a značke tých známych a veľkých.[ref]ČÁBYOVÁ, Ľ.: Benchmarketingové porovnávanie v oblasti marketingovej komunikácie. Trnava: FMK: UCM, 2009, str. 63 – 66[/ref]

2.4  Internetový marketing

Rýchlym rozvojom informačných technológií sa komunikácia pomocou internetu stáva súčasťou každej firmy a takmer každého zákazníka. Tvrdenie výroku „všetko je na webe“ sa stáva čoraz pravdivejším. V on-line prostredí je konkurencia, zároveň i možná konkurenčná výhoda a v neposlednom rade i množstvo ľudí. Stúpajúca počítačová gramotnosť má za následok intenzívne využívanie počítačov pomocou internetu, ich užívatelia presúvajú časť svojich povinností i zábavy z reálneho sveta do prostredia webu, kde uskutočňujú nákupy, finančné transakcie, internetovú komunikáciu a sociálny život. Marketingové a propagačné aktivity spoločností intenzívne venujú pozornosť tomuto trendu s cieľom prispôsobiť sa čo najviac správaniu svojich cieľových skupín. Svoje správanie podporujú tvorbou web stránky, sociálnych sietí, komunitného marketingu, RSS čítačky, podsastingu a blogov.[ref]ČÁBYOVÁ, Ľ.: Mediálny marketing. Trnava: FMK, 2010, str. 63[/ref]

Vývoj internetu, reklamného trhu a e-komercie dal vzniknúť v priebehu posledných rokov rôznym konkrétnym formám internetovej reklamy.

 

Medzi základné druhy internetovej reklamy patria:

1)      E-mailová reklama:

a)      Reklamou je celý e-mail (firemné spravodajstvo, e-ziny).

b)      Reklamou je len časť e-mailu (najčastejšie reklamné pätičky).

2)      Grafická reklama:

a)      Reklamné prúžky alebo bannery majú veľa konkrétnych formátov: statický, animovaný, interaktívny.

b)      Pop-up banner čiže vyskakovacie okno.

c)      Roll – out banner umožňuje, aby sa banner štandardných rozmerov po „nabehnutí s myškou“ roztiahol.

d)     Out of the box predstavuje malú reklamnú plochu pohybujúcu sa po obrazovke, nezávisle od vôle užívateľa.

e)      Interstitical reklama je veľkoplošná internetová reklama, ktorá sa zobrazí na pár sekúnd cez celé okno obrazovky ešte pred načítaním webovej stránky.

f)       Superstitical reklama tzv. slušná on-line reklama, reklamná správa sa začne načítať do samostatného okna prehliadača až po úplnom zobrazení zvolenej webovej stránky, je možnosť ju „zavrieť“.

g)      Captcha reklama – Captcha = políčko obsahujúce náhodné znaky, ktoré je potrebné prepísať pre úspešné vykonanie požadovanej akcie na webe, slúži na ochranu prevádzkovateľov webových stránok pred internetovými „robotmi“, používa sa pri registrácii účtov, download (k stiahnutiu) / upload (k nahratiu) súborov.

h)      QR KÓD (Quick Response) znamená dvojrozmerný čiarový kód. QR kód, ktorý je vytlačený na papier alebo predmet sa zosníma kamerou alebo fotoaparátom a softvér v aparáte dekóduje textovú informáciu obsiahnutú v kóde.

i)        Rozšírená realita vyjadruje realitu, ktorá je doplnená o text alebo umelo vytvorenými postavičkami.

j)        Iné formáty (nemajú charakter reklamných prúžkov).

3)      Textová reklama:

a)      „Obyčajná“ textová reklama (nekontextová).

b)      Kontextová textová reklama značí internetovú reklamu, ktorú predvolený systém vygeneruje automaticky podľa textu, je viazaná na kľúčové slová, kontext článkov.

c)      Firemné systémy textovej reklamy – (Zoznam, Centrum, Atlas).

d)     Reklama na sociálnych sieťach znamená priame zacielenie na vybrané skupiny užívateľov podľa rôznych kritérií (Facebook).

4)      Ostatné najznámejšie formy:

a)      Vírusový marketing je atraktívnou a zaujímavou „samomnožiacou sa“ reklamou predstavuje: kuriozity, experimenty, návody a zoznamy (X spôsobov ako), interaktívne videá. Znamená šírenie reklamných informácií na princípe „pošli ďalej“ prostredníctvom mailu od známej osoby rozličnými podobami: formou správy, loga, prezentácie, hry, kvízu, videoklipu, pesničky, koláže či kvízu. Prvá osoba sa riadne zaregistruje vyplnením elektronického dotazníka a dostáva mailom od danej spoločnosti reklamné informácie, ktoré po vyzvaní posiela ďalej. Tato forma mailovej komunikácie nie je považovaná za spam, čiže nevyžiadanú poštu, nakoľko je posielaná od známej osoby. Takúto poštu nepovažujeme za reklamnú informáciu, ale často za formu zábavy na spríjemnenie voľných chvíľ. Táto forma marketingovej komunikácie je založená na povzbudzovaní zákazníkov k ďalšiemu šíreniu reklamných informácií, ktoré sú šírené v blízkom i vzdialenejšom okolí a často presahujú i hranice mesta a štátu. Pri jej uplatnení je potrebná aj podpora tradičných médií, nakoľko imidž sa elektronicky rozposlať nedá. [ref]ČÁBYOVÁ, Ľ.: Mediálny marketing. Trnava: FMK, 2010, str. 46[/ref]

b)      Ambientná reklama predstavuje kreativitu hrou, využíva bežné veci a prostredie, recipient je prekvapený umiestnením reklamy.

c)      Virtuálne svety vyjadrujú stretnutia užívateľov vo virtuálnej rovine, pričom je ich komunikácia ozvláštnená i pohybom v grafickom prostredí, využíva sa na budovanie vzťahov s verejnosťou, marketingový výskum (Habbo, Gaia, Second life, Barbie girls).

d)     3D technológie v reklame:

3D kinoreklama kladie dôraz na jedinečnosť či detaily (tenisky ADIDAS),

Holografické stojany, ktoré predstavujú virtuálne objekty.

e)      Projekčná stena FogScreen vytvára priesvitnú projekčnú plochu tzv. „suchú“ hmlu za pomoci vody a ultrazvukových vĺn, čo spôsobuje jemné prúdenie hmlistého vzduchu, ktorý zachytáva reprodukovaný obraz.

f)       Partnerské programy (affiliate marketing).

g)      Nepríjemná reklama (soft selling).

h)      Sponzorovanie obsahu (content sponsorship).

i)        Microsites niekedy nazvané minisites.[ref]SEDLÁČEK, J.: E-komerce, internetový a mobil marketing. Praha: BEN, 2006, str. 217 – 218.[/ref]

2.5  Neuromarketing

Neuromarketing skúma vplyv podnetov na reakcie zákazníkov i spotrebiteľov zároveň. Jedná sa o podnety poznávacie, afektívne a senzomotorické. Študuje a skúma funkcie mozgu pri rozhodovaní sa o kúpe tovaru. Je to trend, ktorým sa snažíme zistiť skutočné a pravé preferencie spotrebiteľa a nájsť spúšťač nákupu. Pôsobenie na spotrebiteľa je z tohto pohľadu podprahové.[ref]http://www.ruonline.sk/neuromarketing-%E2%80%93-revolucia-v-skumani-spravania-spotrebitela, (31.03.2013).[/ref]

 

Záver

Marketingová komunikácia má významné zastúpenie v komunikačnom marketingovom mixe. Jej funkciou je vytváranie a udržiavanie dôvery spotrebiteľa k výrobkom jednotlivých značiek a k ich službám pričom následne dochádza i k uskutočneniu ich predaja. Skúmanie trendov marketingovej komunikácie na ovplyvnenie nákupného správania spotrebiteľa je náročná dynamicky sa vyvíjajúca problematika. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v súčasnej dobe je neporovnateľne ťažšie motivovať potenciálnych zákazníkov ku kúpe nových automobilov s ohľadom na negatívne dopady krízy na výšku ich príjmov a úspor. Do popredia sa ustavične dostávajú nové trendy, vylepšené techniky a metódy na presviedčanie zákazníkov do nákupného správania. Tieto pre spoločnosti predstavujú väčšiu konkurencieschopnosť na trhu, zvýšenie predaja, vyššie obraty a zisky, znalosti o značke. Je možné konštatovať, že v trhovej ekonomike sa nedá odhadnúť zmena dopytu po výrobkoch a službách v automobilovom priemysle vplyvom a dopadom svetovej hospodárskej a finančnej krízy a z nej vyplývajúcich limitujúcich faktorov.

 

Literatúra a zdroje:

ČÁBYOVÁ, Ľ.: Benchmarketingové porovnávanie v oblasti marketingovej komunikácie, Trnava: FMK, UCM v Trnave, 2009, 1. vydanie, 155 s., ISBN 978-80-8105-074-9.

ČÁBYOVÁ,, Ľ.: Mediálny marketing, Trnava, FMK, 2010, 126 s., ISBN: 978-80-8105-174-GUBRICKÁ, I.: Mobilný a internetový marketing. In: Podnikanie v konkurenčnom prostredí: Zborník z vedeckého seminára s medzinárodnou účasťou. Komárno: Univerzita J. Seleyho v Komárne, 2012. s.217-223. ISBN 978-80-8122-026-5.

KOTLER, Ph. – ARMSTRONG, G.: Marketing, Praha: Grada Publishing, 2004, 856 s., ISBN 80-247-0513-3.

NÁHLIKOVÁ, J. – NYULASSYOVÁ, K.: Podstata a význam marketingu a marketingovej komunikácie v zdravotníctve. Trnava: FMK UCM, 2010, 95 s., ISBN: 978-80-8105-168-5.

SEDLÁČEK, J.: E-komerce, internetový a mobil marketing, Praha: BEN – technická literatura, 2006. , 352 s. ISBN: 80-7300-195-0.

 

http://www.economy.gov.sk

http://www.mediaguru.cz

http://www.mhsr.sk

http://www.sario.sk

http://spravy.pravda.sk

http://www.zive.sk

http://www.zapsr.sk

 

Kontaktné údaje:

Ing. Michaela Ondrušová

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Fakulta masmediálnej komunikácie

Katedra marketingovej komunikácie

Námestie J. Herdu 2

917 01  Trnava

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

E-mail: michaela.ondrusova@gmail.com

Marketing rozvoja obcí a regiónov

Abstrakt

Marketing sa netýka len oblasti výroby, teda hotových výrobkov, ale je aplikovaný na rôzne typy produktov, ku ktorým patrí aj územie. Môže to byť územie štátu, regiónu, mesta, obce. Inštitúcie verejnej správy, štátnej a samosprávy, sídliace v území sú teda predstaviteľmi – nositeľmi marketingu. Samospráva predstavuje najdôležitejšiu cestu, ktorou sa občan dostane k verejným službám. Mestá a obce majú tu nezastupiteľnú úlohu, pretože koncentrujú a usmerňujú ich rozvoj a tiež rozvoj celých regiónov. Preto marketing a jeho nástroje, aplikované do prostredia samospráv, predstavujú jednu z možnosti ich ďalšieho rozvoja a napredovania.

Kľúčové slová:

Región, marketing, samospráva

Abstract

Marketing is not related only to the field of production, i.e. ready products , however, it is applied to various types of products including also the territory. This can be the territory of a state, region, town, community. Thus the institutions of both public and state administration and self-government seating in the territory are the representatives – i.e. carriers of marketing. Self-government represents the most important way by which a citizen will get to the public services. The towns and communities have an unchangeable role here because they both concentrate and regulate their development as well as that of the entire regions. This is why the marketing and its tools to be applied into the environs of self-governments represent one of the possibilities of their further development and progressing.

Key words:

Region, Marketing, Self-government

 

Úvod

V súčasnosti, keď marketing nie je len vecou podnikov, ale je aplikovaný aj do iných oblasti spoločnosti, je potrebné poznať jeho význam, výhody ale aj nedostatky pri využívaní jeho poznatkov v oblasti verejnej správy, najmä však v samospráve. Na rozvoj regiónov, miest a obcí mal veľký dopad vstup Slovenska do Európskej únie, pretože si tieto konkurujú nielen na národnej ale aj medzinárodnej úrovni. Nielen Slovensko ako celok, ale tiež mestá a obce začali hľadať uplatnenie na trhoch ponukou svojich prednosti, či už v oblasti podnikania, turizmu, vytváraním podmienok pre investovanie. Začal sa aj v tomto prostredí uplatňovať marketingový prístup pri správe a riadení. Nie je to nič nové, pretože vo vyspelých krajinách sa tento prístup začal uplatňovať už na prelome 80. a 90. rokov[ref]Ing. Miriam Horváthová PhD – Marketingový mix územia 2011[/ref].

Slovensko sa vyznačuje výraznými regionálnymi rozdielmi (disparitami) medzi jednotlivými regiónmi. K ich odstraňovaniu a zmierňovaniu sa využíva v súčasnosti najmä európske nástroje kohéznej politiky (štrukturálne fondy) a Európsky fond pre rozvoj vidieka. Ďalšími nástrojmi sú vládne granty a podpora zahraničným a domácim investorom pri nových investíciách do výroby, zvlášť v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou[ref]Korec p. – Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1984-2004, 2005[/ref]. Odstraňovanie obrovských regionálnych rozdielov je prioritou takmer každej ponovembrovej vlády SR. Zároveň je to aj zodpovednosť voči prístupovej zmluve, kde sa nachádza kapitola „regionálna politika“.

 

1 Pojem regionálnej politiky v rámci Európskej únie

Jedným z hlavných cieľov Európskej únie na ceste k zvyšovaniu svojej konkurencieschopnosti je zlepšenie ekonomického vývoja každej jednotlivej členskej krajiny. Úroveň hospodárskeho vývoja, stav nezamestnanosti, opatrenia v hospodárskej oblasti, životná úroveň nie sú však v krajinách EÚ na rovnakej úrovni. Cieľom vytvorenia konkurencieschopného európskeho priestoru je rovnováha medzi regiónmi, založená na Európe ktorá nepodporuje nárast bohatstva vybraných regiónov, ale práve naopak snažiaca sa rozdiely vyrovnávať.

Dôvody, prečo je potrebné uplatňovať regionálnu politiku, môžeme zhrnúť   nasledovne do troch oblastí:.

  • Ekonomické.
  • Sociálne.
  • Ekologické.[ref]Miškovičová Dana – Regionálna politika EÚ – jej opodstatnenosť a výzvy pre nové programovacie obdobie, Slovenská politologická revue 2/2005[/ref]

1.1    Marketing obcí a regiónov

Pod marketingom vybraného regiónu možno rozumieť systém nástrojov, prostriedkov a metód, ktorými si región, resp. jeho samosprávne orgány vedia urobiť predstavu o svojej trhovej hodnote v rozličných segmentoch trhu, dokážu ju vyhodnotiť a aplikovať v budúcom období. Vo sfére samosprávy majú hlavne mestá a obce nezastupiteľnú funkciu, pretože koncentrujú a usmerňujú rozvoj príslušných regiónov. V nasledujúcom období bude potrebné venovať väčšiu pozornosť rozvíjaniu tejto funkcie miest a obcí práve aplikáciou ich marketingového manažmentu. To si však vyžaduje vychovať odborníkov nielen v oblasti marketingu miest a obcí ale aj marketingu regiónu.
Základným východiskom marketingu regiónov je predstava, že rozvoj regiónu možno efektívne riadiť pomocou využívania koncepcie marketingového manažmentu, ktorý sa úspešne využíva pri riadení firiem. Regióny sú považované za produkt a ich riadiace orgány musia aplikovať marketingový prístup rovnako ako podnikatelia, resp. manažéri firiem. Regióny musia zvyšovať svoju konkurencieschopnosť a atraktivitu vytváraním produktu – ponuky, ktorá bude zodpovedať dopytu určitých cieľových skupín. Len takýmto spôsobom môžu regióny uspieť v konkurenčnom boji o investorov, návštevníkov, turistov, kvalifikovanú pracovnú silu, študentov a pod.

Slabé stránky takéhoto prístupu k marketingu regiónov vyplývajú z faktu, že medzi riadením regiónu a firmy existujú podstatné rozdiely:

  marketing miest a obcí marketing firmy
ciele zvýšenie atraktívnosti a výkonnosti mesta a obce ako životného a hospodárskeho priestoru maximalizácia zisku, posilňovanie konkurenčnej pozície, zvyšovanie podielu na trhu
časový horizont dlhodobá orientácia s krátkodobými a strednodobými čiastkovými cieľmi kombinácia krátko a strednodobých cieľov
cieľové skupiny obyvatelia, hospodárski aktéri, miestni a externí (turisti, dochádzajúci do zamestnania) požiadavky trhu, prítomní a potenciálni záujemcovia o produkty a služby
orientácia aktéri a cieľové skupiny čiastočne identické skôr vnútorné než navonok orientované skôr externá ako interná
priority a čiastkové ciele sledovanie konsenzu medzi zúčastnenými, pri konfliktoch cieľov je to ťažké dosiahnuť prostredníctvom vedenia spoločnosti, predstavenstva a dozornej rady
spolupôsobenie účastníkov slabé spolupôsobenie, obmedzená možnosť sankcionovania spolupôsobenie sankcií (finančných, postavenie, prepúšťanie)
oblasť pôsobenia všetky oblasti obecného života celá oblasť podnikania
riadiaca štruktúra sformovaná presadzovaním názorov a lobizmom vedenie spoločnosti a grémia
aktéri členovia mestského či obecného zastupiteľstva, rady, úradu a správy, nositelia komunálnych činností, dobrovoľníci vedenie a špecializované organizačné jednotky
produkt ( nástroje , politika ) všetko, čo mesto a obec vyprodukuje (hmotné, nehmotné), sotva sú to produkty schopné na trhu služby a tovary, ktoré sú spravidla konkurencieschopné na trhoch s ostatnými tovarmi
cena náklady mesta či obce (dane, poplatky, byty, nákupy atď.) služby a tovary
distribúcia obyvatelia, podnikatelia, pravidelne dochádzajúci do zamestnania stratégie odbytu, prítomnosť na relevantných trhoch, tovary smerujú k zákazníkovi, resp. sa mu posielajú
komunikácia   komunikácia účastníkov, transparentnosť na verejnosti, informačná politika verejné práce, klasická propagácia, komunikácia so zákazníkmi
proces marketingu
  • analýza situácie, silných a slabých stránok
    • formulovanie záberu
    • vypracovanie opatrení
    • organizačné odlišnosti v samospráve
      • realizácia opatrení
      • controlling

 

  • analýza trhu
  • cieľ podnikovej identity
  • trhovo orientovaná tvorba tovarov a služieb
  • organizačné odlišnosti s ohľadom na požiadavky trhu
    • plynulý controlling

 

Tab.1 Rozdiely marketingu miest , obcí a firmy [ref]Internet: www.valdner.com/school_public[/ref]

1.2    Plánovacie dokumenty regionálnej úrovne

Plánovanie je jedným z nástrojov regionálnej politiky. V súčasnosti sa regionálnej úrovne plánovania týkajú dva ucelené plánovacie systémy, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Tradičný systém územného plánovania sa zameriava na otázky rozvoja fyzického prostredia, na jeho technické stránky, priestorové rozmiestnenie funkcií, s postupne sa vyhraňujúcim dôrazom na environmentálne aspekty. Na regionálnej úrovni je základným plánovacím nástrojom územný plán regiónu, spracúvaný pre úroveň kraja, pričom aktuálne znenie zákona a zmena terminológie pripúšťajú spracovanie tohto plánovacieho dokumentu aj pre inak vymedzené územie. V hierarchii stupňov územného plánovania je nadradená Koncepcia územného rozvoja Slovenska, ktorá je hlavným východiskovým podkladom. Územné plánovanie, napriek tomu, že v rámci svojho územno-technického zamerania je komplexné, nemohlo obsiahnuť všetky žiaduce plánovacie funkcie, pretože sa nezaoberalo otázkami, ktoré nemajú viditeľný územný priemet – t. j. sociálnymi a ekonomickými aspektmi rozvoja. Za hlavný deficit možno považovať skutočnosť, že územný plán nemá charakter stratégie sústreďujúcej úsilie a zdroje na priestorovo a odvetvovo stanovené priority, ale v podstate sa z titulu svojej regulačnej funkcie venuje všetkým problémom a každej časti územia s rovnakou podrobnosťou.

Systém regionálneho plánovania je založený na princípe strategického plánovania, ktoré tvorí viacúrovňová sústava cieľov – od globálneho cieľa v podobe celkovej vízie cez menší počet priorít, resp. prioritných cieľov, špecifické ciele až po úroveň konkrétnejších nástrojov a opatrení. Analógiou k systému územného plánovania je hierarchické usporiadanie, ktoré sa v prípade regionálneho plánovania viaže na klasifikačné územné jednotky zavedené štatistickým úradom Európskych spoločenstiev. Celoštátnu úroveň (NUTS I) reprezentuje Národný rozvojový plán (podľa pripravovaného zákona Národná stratégia regionálneho rozvoja), plánovacie dokumenty regiónov úrovne NUTS II predstavujú regionálne operačné programy a do istej miery aj sektorové operačné programy (resp. združené programy), na úrovni NUTS III sa spracúvajú programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja samosprávnych krajov a na miestnej úrovni (NUTS V) programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí a miest. Posledné dva menované programové dokumenty sú v kompetenciách regionálnej a miestnej samosprávy, ostatné sú nástrojmi štátnej politiky regionálneho rozvoja.

 scasnovicova-obr-1

Obr.č.1  Nástroje plánovania v sústavách socioekonomického a územného plánovania  [ref]Ing. Jaroslav Coplák PhD – Regionálna politika, plánovanie a regionálny marketing v podmienkach Slovenska, STU Bratislava, http://www.asb.sk/rozvoj_regionov[/ref]

V minulosti sa uvažovalo o vytvorení integrovaného systému priestorového plánovania, čo však narazilo na problém nekompatibility nižších organizačných štruktúr, na nedostatok skúseností a odborníkov. Boli obavy zo vzniku príliš zložitého systému, ktorý nebude možné efektívne spravovať, najmä ak plánovací rámec pre implementáciu štrukturálnej a regionálnu politiku EÚ vyžaduje značnú flexibilitu. Na druhej strane v takejto príliš úzkej väzbe spočíva najväčšia nevýhoda regionálneho plánovania, ktoré sa tak redukuje na finančný a organizačný nástroj na čerpanie európskych fondov a má obmedzené možnosti vyjadrenia cieľov regionálneho rozvoja špecifických pre SR. Navyše sa tým všetky programové dokumenty podriaďujú cyklu šesťročných programovacích období EÚ, preto sa spájajú skôr so strednodobým horizontom a neposkytujú priestor na rozvinutie dlhodobých stratégií s výhľadom na desať a viac rokov.

Proces tvorby stratégie územia ukazuje nasledovný postup:

1.      Koncepčná fáza.

2.      Analytická fáza (poznávanie a analýza trendov v prostredí).

3.      Realizačná fáza.

4.   Spätná väzba.

 scasnovicova-obr-2

Obr.č.2  Strategický plán rozvoja regiónu . [ref]Ing.Eva Balážová – Regionálny a miestny marketing, skriptá SPU Nitra[/ref]

2 Súčasný stav slovenských regiónov

Súčasný stav slovenských regiónov, miest a obcí charakterizuje:

    • Nízka konkurencieschopnosť, ktorá sa prejavuje v nevýhodnej sektorovej štruktúre, v nedostatočnej infraštruktúrnej a kapitálovej vybavenosti a v nedostatku inovačnej kapacity.
    • Regionálne disparity sa prejavujú najmä v podiele regiónov na tvorbe HDP, v rozsahu nezamestnanosti a chudoby, v rozsahu vstupu zahraničného kapitálu, v inovačnej kapacite regiónov, v úrovni príjmov, v životnej úrovni obyvateľov, v dynamike rozvoja malého a stredného podnikania, v úrovni využívania vnútro regionálnych zdrojov rozvoja, v kvalite ľudských zdrojov, v civilizačnej úrovni životných a sídelných podmienok a pod.
    • Medzi jednotlivými regiónmi Slovenska prevládajú výrazné rozdiely. Čím je vzdialenosť od Bratislavy väčšia, tým sú rozdiely očividnejšie. Súvisí to aj s koncentráciou zahraničných investícií predovšetkým na západe Slovenska. Problémom chudobnejších regiónov je aj vysoká nezamestnanosť. Tieto rozdiely by sa síce mali podľa odborníkov postupne zmierňovať, v najbližších rokoch však zostanú aj naďalej výrazné .

Marketing regiónu často vzniká na báze spolupráce medzi mestami a obcami, ktoré realizujú projekty marketingu miest a obcí.

Tieto jednotlivé mestá a obce v regióne si navzájom konkurujú svojimi marketingovými projektmi, napr. snažia sa získať toho istého investora. V marketingu regiónu však musia spolupracovať napr. s cieľom získavania finančných prostriedkov na realizáciu konkrétnej investície do infraštruktúry, ktorá má pozitívny dopad na všetky mestá a obce v tomto regióne. Táto dvojtvárnosť na regionálnej úrovni vedie ku konfliktom záujmov častejšie, než na úrovni mesta (obce). Vo všeobecnosti je preto potenciál ku konfliktom na regionálnej úrovni vyšší, než na lokálnej úrovni.

 

Záver

Na Slovensku sa inštitucionálna infraštruktúra pre rozvoj regiónov už formuje a rozširujú sa aj skúsenosti so strategickým plánovaním, ktoré je dôležitým pilierom regionálneho alebo mestského marketingu. Hlavné úsilie sa však zatiaľ koncentruje na využívanie európskych zdrojov, ktoré sa vnímajú ako jediná cesta k riešeniu problémov a naštartovaniu rozvoja. Preto aj v blízkej budúcnosti budú rozvoj regiónov určovať predovšetkým stratégie vytvárané na nadregionálnej úrovni, až postupne, za predpokladu rastu ekonomickej výkonnosti i regionálneho povedomia, by mohlo dôjsť k posilneniu  koncepčných prístupov vychádzajúcich priamo z regiónov.

 

Literatúra a zdroje:

Ing. Miriam Horváthová PhD – Marketingový mix územia 2011

Korec p. – Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1984-2004, 2005

Miškovičová Dana – Regionálna politika EÚ – jej opodstatnenosť a výzvy pre nové programovacie obdobie,  Slovenská politologická revue 2/2005

internet : www.valdner.com/school_public

Ing. Jaroslav Coplák PhD – Regionálna politika, plánovanie a regionálny marketing v podmienkach Slovenska, STU Bratislava, http://www.asb.sk/rozvoj_regionov

Ing.Eva Balážová – Regionálny a miestny marketing, skriptá SPU Nitra

 

Kontaktné údaje:

Ing. Ivana Ščasnovičová

Katedra marketingovej komunikácie FMK UCM v Trnave

Námestie J. Herdu 2,

919 01 Trnava

Slovensko

scasnovicova.ivana@javys.sk

Volebný systém a kampaň vo voľbách do Európskeho parlamentu

Abstrakt

V príspevku sa zaoberáme problematikou postavenia Európskeho parlamentu, jeho vývojom a fungovaním v súčasnosti, politickými stranami fungujúcimi v EP, volebným systémom a politickou kampaň „eurostrán“ pri voľbách do Európskeho parlamentu. Zovšeobecnením poznatkov o tom, ako politického strany pôsobiace v prostredí EÚ a fungujúce na pôde Európskeho parlamentu využívajú resp. nevyužívajú nástroje politického marketingu.

Kľúčové slová:

Európsky parlament, Európska únia, frakcie v EP, volebná kampaň, volebný systém

Abstract

The paper deals with the issue of the status of the European Parliament, its development and functioning at present, political parties functioning in the EP electoral system and political campaign parties at the European Parliament elections. Generalization of knowledge about how the political parties operating in the EU and the operating environment in the European Parliament or used respectively do not use the tools of political marketing.

Key words

The European Parliament, European Union, faction in the EP election campaign, electoral system

 

Úvod

Dňa 27. júla 1952 vstúpila do platnosti  Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (v skratke ESUO), organizácie, ktorá podnietila zjednocovací proces európskych demokratických krajín a vznik Európskeho parlamentu.[ref]Zmluvnými stranami boli Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko[/ref]

Spolu s Vysokým úradom (predchodcom dnešnej Komisie) sa najdôležitejším orgánom stalo Zhromaždenie (súčasný Európsky parlament), ktorého hlavnou úlohou mala byť kontrola činnosti Vysokého úradu prostredníctvom hodnotenia jeho výročnej správy.[ref]FIALA, P., PITROVÁ, M.: Evropská unie. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2003, str. 266 [/ref]

Vznik a vývoj Európskeho parlamentu

Zhromaždenie sa skladalo z delegátov zákonodarných zborov jednotlivých členských štátov, čím de facto nebolo autonómnym orgánom Spoločenstva, ale fórom, ktoré členské štáty využívali k presadzovaniu svojich národných záujmov. Po uzavretí Rímskych zmlúv v roku 1957 a vytvorením ďalších dvoch spoločenstiev, Európskeho hospodárskeho spoločenstva (v skratke EHS) a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (v skratke EURATOM) došlo k celkovému posilneniu pozície Zhromaždenia. Ako sa postupne vplyv Zhromaždenia pri rozhodovaní v spoločenstvách zvyšoval, narastalo v radách európskych politikov stále silnejšie presvedčenie a odhodlanie vytvoriť zo Zhromaždenia orgán, ktorý by sa popri Rade určitým dielom tiež podieľal na legislatívnej činnosti. Vývoj a stále silnejúce postavenie Zhromaždenia, ako aj snaha o jeho odlíšenie od Parlamentného zhromaždenia Rady Európy vyústili v zmenu jeho názvu. V roku 1962 dospeli európski politici k právne nezáväznej politickej dohode, na základe ktorej sa Zhromaždenie začalo nazývať Európskym parlamentom[ref]Zvláštnosťou je, že k premenovaniu inštitúcie de iure došlo až v roku 1986 prijatím Jednotného európskeho [/ref].

Týmto aktom predznačili jeho ďalšie smerovanie. Významným počinom bolo aj prijatie tzv. Zlučovacej zmluvy z roku 1965, ktorá zlúčila exekutívne orgány všetkých troch spoločenstiev, a Európsky parlament mal prvýkrát možnosť odvolať Komisiu bez obmedzenia.  Podpísaním tzv. Luxemburskej dohody v roku 1970 boli Parlamentu priznané nové právomoci, a to v oblasti rozpočtu EHS. Na základe tohto aktu mohol navrhovať zmeny v niektorých položkách vo výdajovej časti. Napriek tomu však ešte nemal možnosť rozpočet navrhnutý Radou odmietnuť ani vrátiť k prepracovaniu.

Začiatkom sedemdesiatych rokov  bola politická atmosféra v západnej Európe taká, že konečne mohli úvahy o priamych voľbách Parlamentu občanmi členských štátov prerásť v skutočnosť. Kým v problematických rokoch šesťdesiatych, v dobe krízy európskej integrácie[ref]Išlo o konflikt medzi dvoma hlavnými názorovými prúdmi: na jednej strane zástancovia medzivládnej koncepcie fungovania, tj. neprehlbovania integrácie v rámci spoločenstiev (hlavne Francúzsko pod vedením De Gaulla), a na strane druhej zástancovia nadnárodnej koncepcie urýchlenej realizácie spoločného trhu (Komisia a ďalšie členské štáty)[/ref],  nebolo prakticky možné otázku volieb čo i len predložiť k diskusii, v nasledujúcej dekáde sa to návrhmi a deklaráciami k tejto otázke len tak hemžilo. Prvým rozšírením spoločenstiev o troch nových členov[ref]V roku 1973 boli prijatí Veľká Británia, Írsko a Dánsko[/ref] bol jasne deklarovaný zámer európskych politických štruktúr spolupracovať na prehlbovaní spolupráce smerom k čo najužšej konsenzuálne možnej integrácii. V prípade Európskeho parlamentu však nebola dohoda o jeho ďalšom fungovaní tak jednoznačne dosiahnuteľná. A to z dôvodu, že zatiaľ čo všetky štáty sa zhodli na potrebe priamych volieb, tak v otázke rozšírenia právomocí už úplná zhoda nepanovala. Aby sa predišlo ďalšej kríze a občania konečne mohli svoje dávno deklarované právo uplatniť, bol na summite Európskej rady v Paríži v roku 1974 prijatý záver, že konanie priamych volieb nebude mať s rastom právomocí Parlamentu žiadnu súvislosť[ref]FIALA, P., PITROVÁ, M.: Evropská unie. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury. 2003. str. 271[/ref].

V priebehu jednaní o voľbách vznikol nový problém. Politici sa nedokázali dohodnúť na jednotnom volebnom mechanizme.  V praxi to vyzeralo asi tak, že zatiaľ čo väčšina členských štátov sa zhodla na použití proporcionálneho volebného systému, Veľká Británia a Írsko ustúpiť nehodlali a z historicko-politických dôvodov presadzovali svoj zaužívaný väčšinový systém. Výsledkom bolo prijatie Aktu o voľbe členov Európskeho parlamentu schváleného 20. septembra 1976 a následne konanie historicky prvých priamych volieb do tohto zhromaždenia  „ľudom“[ref]Čl. 190 Zmluvy o založení ES[/ref] európskych spoločenstiev v dňoch 7. a 10. júna 1979, a to v každom z členských štátov podľa vlastných pravidiel určených národnými parlamentmi. Táto situácia fakticky trvá dodnes. A zdá sa, že zjednanie všeobecných volebných pravidiel je, ak vôbec, hudbou vzdialenej budúcnosti.[ref]ŠARADÍN, P. a kol. :Volby do Evropského parlamentu v České republice. Olomouc: Periplum, 2004. str. 16[/ref]

K veľkému posilneniu právomocí došlo prijatím Jednotného európskeho aktu v roku 1986, do ktorého sa podarilo zaviesť novú legislatívnu procedúru, tzv. procedúru spolupráce alebo inak kooperačnú procedúru. V praxi to znamenalo asi toľko, že Parlament už mohol nielen oddialiť prijatie rozhodnutia Radou, ale konečne aj priamo predkladať pozmeňujúce návrhy. Za ďalšiu významnú procedúru, ktorá bola zavedená Jednotným európskym aktom, možno považovať procedúru súhlasu, podľa ktorej musí Rada pri riešení zásadných otázok získať pred prijatím aktu súhlas ES[ref]BLAHOŽ, J. a kol. : Ústavní právo Evropské unie. Dobrá Voda u Pelhřimova: Aleš Čeněk, 2003. str. 304[/ref]. Ďalšia novinka súvisela s procesom prijímania nových členských štátov. Európsky parlament získal rovnocenné právo ratifikovať asociačné dohody a zmluvy o pristúpení spolu s Radou. Mimoriadne dôležitým medzníkom vo vývoji Európskeho parlamentu i celého Európskeho spoločenstva bolo prijatie Zmluvy o Európskej únii (EU)[ref]tzv. Maastrichtská zmluva[/ref] v roku 1992. Parlament dostal do vienka nový prostriedok, ktorým rapídne zvýšil svoj vplyv na dianie v Európskej únii – legislatívnu procedúru spolurozhodovania. Parlament sa stal  „rovnocenným partnerom v legislatívnom procese so zákonmi, ktoré boli v rámci tejto procedúry prijaté spoločne podpísanými predsedami Rady a Parlamentu a s absolútnym právom veta vo významných oblastiach legislatívy EU.“[ref]ŠARADÍN, P. a kol.: Volby do Evropského parlamentu v České republice. Olomouc: Periplum, 2004, s. 18[/ref]

Zatiaľ poslednou zmluvou medzi členskými štátmi EU, ktorá znamenala posun vo vývoji Európskeho parlamentu, je zmluva prijatá na zasadnutí Európskej rady v Nice v roku 2000 (tzv. Zmluva z Nice). Pre činnosť Parlamentu síce neznamenala toľko čo zmluva z Amsterdamu, priniesla však niektoré pozitíva. Napríklad procedúra spolurozhodovania bola rozšírená na ďalšie oblasti  a Parlament získal právomoc schvaľovať kandidáta na post predsedu Európskej komisie. Po vstupe tejto, doposiaľ poslednej európskej zmluvy v platnosť náležia Parlamentu právomoci v oblasti kontrolnej, rozpočtovej, legislatívnej a v oblasti vonkajších vzťahov[ref]BLAHOŽ, J. a kol. Ústavní právo Evropské unie. Dobrá voda u Pelhřimova: Aleš Čeněk, 2003, str. 298[/ref].

Rok po rokovaní v Nice, v decembri roku 2001, prijala Európska rada v Laekene tzv. Prehlásenie o budúcnosti Európskej únie, v rámci ktorého ustanovila zvláštne zhromaždenie, tzv. Konvent, ktorý pozostával z predstaviteľov vlád a zástupcov parlamentov členských štátov, zástupcov EP, pozorovateľov a zástupcov ďalších orgánov EU. Jeho poslaním bolo „preskúmať kľúčové otázky plynúce ako z dovtedajšieho vývoja Únie, tak v hľadaní riešení pre jej budúce úlohy“[ref]NOLČ, J. a kol.: Evropská ústava s úvodním slovem. Brno: CP Books, 2005, s. 5[/ref].

Ďalším významným krokom v Európskom parlamente bolo podpísanie Lisabonskej zmluvy. Tá vstúpila do platnosti 1. 12. 2009. Jej prijatie zaviedlo zmeny v počte poslancov Európskeho parlamentu z pôvodných 785 na 751.[ref]Kol. autorů: Když se řekne Lisabonská smlouva. Perspektíva fungování Evropské unie podle nového smluvního rámce. Praha : Odbor informování o evropských záležitostech. Úřad vlády ČR, 2008. s. 37[/ref]

Lisabonská zmluva ustanovila priamu súvislosť medzi voľbou predsedu Komisie a výsledkami volieb do Európskeho parlamentu. Predseda Komisie je volený Európskym parlamentom na základe návrhu Európskej rady, s prihliadnutím na výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Politickým zámerom bolo zvýšenie demokratickej legitimity Komisie, ktorá ako výkonný orgán EÚ bola často považovaná za orgán izolovaný od svojich voličov – občanov.

Európsky parlament dnes

Európsky parlament ako vyplýva z jeho názvu, je orgánom Európskej únie parlamentného charakteru. Spolu s Európskou komisiou predstavuje inštitúciu reprezentujúcu nadnárodné záujmy v mnohočlennom zoskupení európskych štátov. Jednotliví poslanci Európskeho parlamentu sú totiž volení priamo občanmi Európskej únie a nie sú teda zo svojej funkcie zodpovední žiadnemu orgánu svojich domovských členských štátov, ale len a výlučne svojim voličom, čo jasne vyplýva z článku 190 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

O legislatívnu právomoc sa delí s Radou[ref]v literatúre uvádzaná aj ako Rada ministrov[/ref]. Miera spolupráce medzi oboma orgánmi je potom tým vodítkom, ktoré vedie ku klasifikácii jednotlivých procedúr schvaľovania legislatívnych návrhov Komisie. Európsky parlament je jedným zo základných orgánov Európskych Spoločenstiev. Zložený je zo zástupcov ľudu členských štátov Európskej Únie. Jedná sa o zastupiteľský a permanentný orgán Európskej únie. Predstavuje inštitúciu, ktorá reprezentuje nadnárodný  princíp a záujmy ľudu EÚ. Vystupuje ako nadnárodný orgán. Európsky parlament pôsobí v systéme Európskej únie ako prvok demokratickej legitimizácie, pretože je jediným orgánom Spoločenstiev, ktoré má od roku 1979, t.j. od prvých priamych volieb do EP, priamy mandát voličov a legitimizuje tak akty Spoločenstiev.

Organizačnú štruktúru Európskeho parlamentu upravuje Rokovací poriadok (spôsob prijímania RP nájdeme v článku 232 Zmluvy o fungovaní EU v znení Lisabonskej zmluvy, EP ho prijíma väčšinou hlasov všetkých poslancov) Európskeho parlamentu, zmieňuje sa o nej však aj článok 190 Zmluvy o Európskom spoločenstve v znení Zmluvy z Nice (v Lisabonskej zmluve sa článok 14(2) zmieňuje o zástupcoch občanov Únie). V čele Európskeho parlamentu stojí predseda, ktorý je volený v tajnom hlasovaní, nomináciu môže vykonať politická skupina alebo 40 jednotlivých poslancov. Do zvolenia predsedu, ktoré je podľa článku 13. Rokovacieho poriadku prvou úlohou novo zvoleného parlamentu, vykonáva funkciu predsedu najstarší poslanec (článok 11. Rokovacieho poriadku). K hlavným úlohám predsedu náleží reprezentácia EP voči ostatným inštitúciám a predsedanie plenárnym schôdzam, Konferencii predsedov a predsedníctva EP, dohľad na aplikáciu RP, reprezentácia EP v legislatívnych veciach, reprezentácia EP navonok, ďalej podpisuje rozpočet EU a zúčastňuje sa jednaniach medzivládnej konferencie zaoberajúcej sa zmenami primárneho práva. Predsedovi EP asistuje štrnásť podpredsedov, s ktorými vytvára predsedníctvo. Podpredsedovia sú volení na rovnakú dobu ako predseda, tento na nich môže delegovať niektoré zo svojich právomocí.

Základným článkom EP je europoslanec. Postavenie poslanca definuje RP EP a Akt o priamych voľbách . V súčasnej dobe počet europoslancov je 736 (podľa čl.14 Zmluvy o EU v znení Lisabonskej zmluvy nesmie prekročiť ich počet 750). O Európskom parlamente hovoríme ako o najväčšom zastupiteľskom zbore v Európe. Poslanci Európskeho parlamentu sú volení na dobu piatich rokov (článok 14 Zmluvy o EU v znení Lisabonskej zmluvy, odst.3) a ich mandát zanikne podaním demisie, uplynutím funkčného obdobia, alebo smrťou. Nezlučiteľnosť európskeho mandátu nie je stanovená smerom k národným parlamentom a zastupiteľským zborom, takúto dualitu mandátov odmietajú Belgicko, Grécko a Španielsko.[ref]FIALA , P., PITROVÁ, M.: Evropská unie.  Brno: centrum pro studium demokracie a kultury, 2003. 743s. str. 287[/ref]Európsky parlament zasadá v období celého roka. V priebehu celého roka sa konajú plenárne zasadania, zasadania výborov a jednania frakcií EP. Dňa 10. septembra 1952 sa konalo prvé zasadanie Európskeho zhromaždenia v Štrasburgu.[ref]DOČKAL, V., KANIOK, P.,ZÁVĚŠICKÝ, J.: Rendez –vous s Evropským parlamentem. Brno : Masarykova Univerzita, 2007. str. 14[/ref]

Politická štruktúra európskeho parlamentu

Charakteristika celej organizačnej štruktúry Európskeho parlamentu je úloha veľmi náročná, preto sme sa na tomto mieste rozhodli venovať len  politickému rozčleneniu Parlamentu, lebo práve ono je tým najzreteľnejším produktom volieb.

Okrem odbornej zložky Európskeho parlamentu, ktorú tvoria parlamentné výbory, v ňom pôsobia politické skupiny, nazývané tiež frakcie. Ich význam pre rozhodovanie v Parlamente je kľúčový[ref]FIALA, P., PITROVÁ, M.: Evropská unie. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2003, str. 290[/ref] a je predpokladom väčšej demokratickosti Európskej únie. Prvými tromi zoskupeniami, ktoré na pôde Zhromaždenia vznikli, boli pravicoví kresťanskí demokrati/konzervatívci (EPP), ľavicoví sociálni demokrati (PES) a liberáli (ELDR). Postupom času, vplyvom oddeľovania sa určitých častí jednotlivých frakcií a pristupovania nových členských štátov do spoločenstiev, sa menila podoba i počet parlamentných frakcií. V súčasnosti funguje v Európskom parlamente 7 frakcií a skupina poslancov bez politického zaradenia. Historicky najsilnejšou skupinou je zoskupenie kresťanských demokratov (EPP). Zmluva z Nice z roku 2000 ustanovenie o politických frakciách doplnila o tzv. operatívnu klauzulu: „ Rada v súlade s postupom v článku 251 stanoví pravidlá, ktorými sa spravujú politické strany na európskej úrovni, najmä pravidlá ich financovania.“[ref]Zmluva z Nice. In: http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=91[/ref]

Stranícke skupiny v Európskom parlamente majú výrazne nižšie právomoci než politické strany v parlamentoch na úrovni členských štátov. Napriek tomu majú, ale výrazný vplyv na činnosť Parlamentu. Čo sa týka ustanovenia a zloženia parlamentnej skupiny (frakcie), rokovací poriadok Európskeho parlamentu stanovuje pre jej vznik minimálny počet devätnásť členov z aspoň jednej pätiny (t.j. piatich) členských štátov. Každý poslanec pritom môže byť členom len jednej frakcie. V súčasnosti najsilnejšou skupinou v Európskom parlamente je Európska ľudová strana–Európski demokrati (EPP-ED). Má 265 členov z radov európskych poslancov. Zoskupuje kresťansko-demokratické, konzervatívne a niektoré liberálne strany. Je jedinou frakciou s členmi zo všetkých členských štátov Európskej únie. Program strany je postavený na kresťansko-demokratickej filozofii s akcentom na ekonomický liberalizmus, slobodu trhu a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a je výrazne protiintegračný.[ref]EPP group. Dostupné na: www.eppgroup.eu[/ref]

Strana Európskych socialistov (PES) je druhou najpočetnejšou parlamentnou politickou frakciou. Podobne ako EPP-ED začala fungovať už v období vzniku Zhromaždenia ESUO za účelom združenia spriaznených európskych sociálno-demokratických a socialistických strán. Jej politika je orientovaná ľavicovo s dôrazom na sociálne istoty, politiku zamestnanosti, zachovanie sociálneho štátu, bezpečnosť Únie, ochranu ľudských práv, rovnoprávnosť mužov a žien, ekologické otázky.[ref]Európske politické strany. Dostupné na: www.europskaunia.sk/europske_politicke_strany[/ref]

V poradí treťou tradičnom politickou skupinou zastúpenou v Európskom parlamente je centristická Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Ide o stranu vnútorne nie veľmi jednotnú s nie príliš vyhranenými názormi a programom. Je tvorená stranami s liberálnym zameraním, od konzervatívnych po radikálne. Najväčšou z nich je centristická Európska liberálno-demokratická a reformná strana (ELDR). Tretia najsilnejšia strana je akýmsi prostredníkom v jednaní medzi EPP-ED a PES. Najviac sa to prejavuje v hlasovaní v Parlamente. V otázkach rozširovania spoločného trhu sa zvyčajne spája s kresťanskými demokratmi, v otázkach ľudských práv si zasa rozumie so socialistami.[ref]Európske politické strany. Dostupné na: www.europskaunia.sk/europske_politicke_strany[/ref]

Zelení/Európska slobodná aliancia (Greens/EFA) je ďalšou frakciou v Parlamente. Je tvorená dvoma podskupinami, a to stranami so zameraním na ochranu životného prostredia, teda ekologickú problematiku a stranami zastupujúcimi etnické menšiny na území členských štátov alebo podporujúcimi regionalizmus.[ref]Európske politické strany. Dostupné na: www.europskaunia.sk/europske_politicke_strany[/ref]

Politická skupina Európska zjednotená ľavica/Severská zelená ľavica (GUE/NGL) má 35 poslancov. Združuje bývalé i súčasné komunistické strany a socialistické strany, ktoré mu dávajú výrazne ľavicový charakter. Jej program je podobný programu Strany európskych socialistov.[ref]Európske politické strany. Dostupné na: www.europskaunia.sk/europske_politicke_strany[/ref]

Skupina Nezávislosť a demokracia (Ind/Dem) je združením protestných euroskeptických a protieurópskych strán. Poslednou a s počtom najmenšou frakciou je tzv. Únia pre Európu národov (UEN). Jedná sa o zoskupenie konzervatívnych strán s kritickým postojom k európskej integrácii, ktorej prioritami je podpora rodiny a sociálnej solidarity. Zvyšných 27 poslancov Európskeho parlamentu, ktorí nie sú členmi žiadnej z uvedených politických skupín, je považovaných za tzv. nezaradených (NI).[ref]Európske politické strany. Dostupné na: www.europskaunia.sk/europske_politicke_strany[/ref]

Európske politické strany v rámci európskeho politického systému majú svoje pôsobenia a plnia určité, špecifické úlohy.  Predovšetkým plnia nasledujúce činnosti:

  • koordinujú činnosť národných politických strán, ktoré sa v nich združujú,
  • ovplyvňujú rozhodovanie „svojich“ politických skupín v EP,
  • z hľadiska občanov EÚ vyjadrujú ich vôľu a prispievajú k budovaniu európskeho politického vedomia – čl. 10 odst. 4 ZEÚ,
  • posilňujú európsky charakter volieb do EP, k čomu môžu využívať i rozpočtové prostriedky zo všeobecného rozpočtu EÚ,vo svojej činnosti sa zameriavajú na otázky európskeho významu.[ref]HIX, S.; NOURY, A.; ROLAND, G. : Dimensions of Politics in the European Parliament. American Journal of Political Science [online]. 2006, vol. 50, č. 2 [cit. 10-10-2011]. s. 509. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/3694286. Podobne i NOURY, A.G.; ROLAND, G.: More Power to the European Parliament? Economic Policy [online]. 2002, vol. 17, č. 35 [cit. 08.11.2011]. s. 279-319. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/1344768[/ref]

 

Volebný systém Európskeho parlamentu

Základom právnej úpravy volieb do Európskeho parlamentu sú predpisy Spoločenstva, ktoré túto otázku upravujú všeobecne pre všetky členské štáty Únie. Po dlhých debatách o charaktere Parlamentu bol 20. septembra 1976 rozhodnutím Rady prijatý Akt o voľbe zastupiteľov v Zhromaždení vo všeobecných a priamych voľbách[ref]Príloha k rozhodnutiu Rady uverejnenému v Úradnom vestníku pod č. 76/787/ESUO, EHS, EURATOM[/ref] (ďalej len Akt). Akt stanovil niektoré základné zásady volebného práva, ktoré sa stali záväznými pre všetky členské štáty[ref]Čl. 249 Zmluvy ES: „Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu pre tých, ktorým je určené“[/ref]. Vstúpil do platnosti v júli 1978 a bol právnym základom konania prvých všeobecných a priamych volieb do Parlamentu v nasledujúcom roku.

Maastrichtská Zmluva o Európskej únii, ktorá menila a doplňovala Zmluvu o Európskom spoločenstve, zaviedla pojem občianstva Európskej únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť niektorého členského štátu. Medzi najpodstatnejšie oprávnenie viazané k občianstvu Únie patrí aj Zmluvou garantované právo zúčastniť sa volieb do Európskeho parlamentu (t.j. voliť a byť volený) v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom má občan bydlisko, a to bez ohľadu na to, či je občanom toho členského štátu alebo nie[ref]Čl. 19 odst. 2 Zmluvy ES[/ref]. Vo svojej „preambuli“ Smernica za svoj hlavný cieľ považuje zrovnoprávnenie všetkých občanov Únie vo volebnom práve.

Upravuje podmienky pre výkon aktívneho aj pasívneho volebného práva, venuje sa otázke prekážok v jeho výkone a pod. Väčšina ustanovení Smernice dáva členským štátom voľnosť pri vytváraní vlastných volebných pravidiel. Nachádzajú sa tu však aj ustanovenia, ktoré štátu priamo nariaďujú v danej situácii konať určitým spôsobom[ref]Napr. čl. 11 Smernice: „Členský štát včas informuje dotknutú osobu o výsledku jej žiadosti o zápis do zoznamu voličov alebo rozhodnutí týkajúcom sa prijateľnosť jej žiadosti kandidovať“ [/ref].

Vo väčšine členských štátov EU, volia občania podľa pravidiel proporčného zastúpenia. Minimálna hranica pre vstup strán do parlamentu je 5 % všetkých získaných hlasov. Občania niektorých členských štátov majú možnosť okrem hlasov pre politické strany odovzdať aj hlasy konkrétnym kandidátom prostredníctvom tzv. preferenčného alebo prednostného hlasovania. Minimálna veková hranica je stanovená na osemnásť rokov. Na prerozdeľovanie mandátov sa používa tzv. d´Hondtova formula.[ref]FIALA, P., PITROVÁ, M. :Evropská unie. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2003, s. 282-283[/ref]

V EÚ napriek intenzívnym snahám ešte nebol zavedený jednotný volebný systém. Každý členský štát má priradený určitý počet zástupcov. Voľby do Európskeho parlamentu sa tradične stretávajú s problémom nízkeho záujmu občanov. To súvisí s konceptom tzv. „druhoradých volieb“ teórie politológov Karlheinza Reifa a Hermanna Schmitta. Podľa tohto konceptu je pozornosť médií, občanov a tiež aj politických strán upriamená na národné voľby a voľby do EP sú potom zatlačené do ústrania.  Do európskych volieb navyše výrazne zasahuje rovina domácej politiky.[ref]REIFF, K., SCHMITT, H.: „Nine second order elections – A conceptual framework for the Analysis of a European elections.“ European Journals of Political Research, No. 8, 1980.[/ref]

Volebná kampaň vo voľbách do Európskeho parlamentu

Politická strana, ktorá sa v demokratickej spoločnosti usiluje o získanie politickej moci[ref]Hasbachova definícia politickej strany: „Organizácia ľudí s rovnakými politickými názormi a cieľmi, snažiaca sa získať politickú moc, ktorá by jej umožnila uskutočniť jej zámery“[/ref], musí zmobilizovať voličov k pozitívnej účasti vo voľbách a získať tak čo najväčší počet hlasov. Pre dosiahnutie tohto cieľa jej slúži volebná kampaň. Volebná kampaň je legálnym prostriedkom ovplyvňovania voličov v období bezprostredne pred voľbami. Je súčasťou organizačno-prípravného štádia volebného procesu[ref]Štádiá volebného procesu: a) organizačne-prípravné, b) hlasovanie, c) zistenie a vyhlásenie volebných výsledkov. Viď napr. FILIP, J. Základní otázky volebního práva. In: Šimíček, V. a kol. Volby v demokracii – soubor přednášek. Brno – Mezinárodní politologický ústav Právnické fakulty Masarykovy univerzity, 1995, s. 30[/ref].

Vo volebnej kampani sa viac než inokedy využíva sloboda prejavu. Sloboda prejavu je nenahraditeľnou podmienkou súťaže politických síl a zaisťuje prežitie liberálne demokratického systému. Politici môžu počas kampane slobodne prejavovať svoje názory na verejnosti, a to prostredníctvom účasti na verejných zhromaždeniach, využívaním zákonom garantovaného priestoru vo verejnoprávnych médiách, vystupovaním v rozhlase, televízii, prostredníctvom článkov v tlači, vylepovaním plagátov, kupovaním reklamných priestorov apod. Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu volebnú kampaň zvlášť neobmedzuje. Uvádza len, že musí prebiehať čestne a poctivo. Je zakázané zverejňovať nepravdivé informácie o politických stranách a kandidátoch. Kandidujúcim politickým subjektom zabezpečuje časový priestor pre volebnú agitáciu. Poveruje starostov obcí vyhradením plôch pre vylepovanie predvolebných plagátov. Zároveň stanoví, že v období medzi tretím dňom pred dňom volieb a ukončením hlasovania je zakázané zverejňovať volebné prieskumy. Doba trvania volebnej kampane pre voľby do Európskeho parlamentu nie je špecificky ohraničená. Agitácia formou mítingov, inzercie v periodickej tlači a podobne môže začať v ktorejkoľvek dobe pred voľbami. Politické subjekty však z psychologických a tiež finančných dôvodov obvykle započínajú svoju volebnú kampaň približne nie prv než mesiac pred voľbami. Správne naplánovaný začiatok volebnej kampane má veľký význam pre jej priebeh a výrazne ovplyvňuje šance jednotlivých strán uspieť. V zákone o voľbách do Európskeho parlamentu je v hlave týkajúcej sa volebnej kampane naznačené, aká je optimálna doba kampane z pohľadu zákonodarcu. V odsekoch týkajúcich sa kampane vo verejnoprávnych prostriedkoch a vylepovania volebných plagátov v obci je to doba 16 dní pred prvým dňom volieb. Ďalšou problematikou volieb a politických strán je ich financovanie. Otázka financovania politických strán je dlhodobo kontroverznou témou vo väčšine demokratických štátov a tradične je jej riešenie spojené s viacerými ťažkosťami. Jej význam súvisí so skutočnosťou, že politické strany potrebujú finančné zdroje k tomu, aby „prežili, súťažili a uskutočňovali svoje demokratické funkcie.“

Na druhej strane však rovnako platí, že financovanie politických strán môže veľmi jednoducho prispieť k podlomeniu tých istých demokratických hodnôt a princípov, ku ktorých podpore malo pôvodne prispieť.

Stanovenie pravidiel financovania a následná kontrola ich dodržiavania je z tohto dôvodu veľmi citlivou záležitosťou. Na úrovni EÚ je potom otázka financovania európskych politických strán o to komplikovanejšia, že jej riešenie podlieha pomerne zložitému legislatívnemu procesu, do ktorého sú zapojené všetky tri najdôležitejšie európske inštitúcie reprezentujúce často protichodné stanoviská. Problém financovania však nie je len záležitosťou posledných dvoch desaťročí, pretože prakticky už od vzniku európskych politických strán na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov mu museli tieto strany čeliť.

Záver

V histórií Európskej únie sa voľby do Európskeho parlamentu konali prvý krát v roku 1979 a odvtedy sa opakujú každých 5 rokov približne v rovnakom čase vo všetkých členských štátoch EÚ.

            Pre potreby chápania volebného systému do Európskeho parlamentu je potrebné načrtnúť vzťah Európskej únie k tvorbe spoločného volebného systému. Tá sa dlho nevedela zhodnúť na jasnom postupe. Dlho vznikala snaha o vytvorenie jednotného volebného systému. Jednu dobu sa uvažovalo o ambicióznom projekte, kde mal byť jeden celoeurópsky volebný obvod, to znamená, že strany museli podávať jednotnú kandidátku pre celú EÚ.

Návrh obsahoval aj dodatok, že  každá strana musela mať minimálne jedného poslanca z každej krajiny. Nakoniec bol presadený návrh, ktorý ustanovoval určité spoločné kritériá a inak nechal voľby na národnej úrovni. Voľby do EP v EÚ prihliadajú na špecifiká jednotlivých štátov, avšak vyžadujú, aby sa jednalo o proporčný volebný systém.

 

Zoznam použitej literatúry

BLAHOŽ, J. a kol. : Ústavní právo Evropské unie. Dobrá Voda u Pelhřimova: Aleš Čeněk, 2003.

DOČKAL, V., KANIOK, P.,ZÁVĚŠICKÝ, J.: Rendez –vous s Evropským parlamentem. Brno : Masarykova Univerzita, 2007.

Európske politické strany. Dostupné na: www.europskaunia.sk/europske_politicke_strany

FIALA, P., PITROVÁ, M.: Evropská unie. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury, 2003.

FILIP, J. Základní otázky volebního práva. In: ŠIMÍČEK, V. a kol. Volby v demokracii.  Brno – Mezinárodní politologický ústav Právnické fakulty Masarykovy univerzity, 1995, s. 30

Kol. autorů: Když se řekne Lisabonská smlouva. Perspektíva fungování Evropské unie podle nového smluvního rámce. Praha : Odbor informování o evropských záležitostech. Úřad vlády ČR, 2008.

Malá encyklopedie Evropské Unie. Praha : Ústav mezinárodních vztahu, 1997.

NOLČ, J. a kol.: Evropská ústava s úvodním slovem. Brno: CP Books, 2005.

REIFF, K., SCHMITT, H.: „Nine second order elections – A conceptual framework for the Analysis of a European elections.“ European Journals of Political Research, No. 8, 1980.

ŠARADÍN, P. a kol. :Volby do Evropského parlamentu v České republice. Olomouc: Periplum, 2004.

 

 

PhDr. Mária Mešťánková

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Fakulta masmediálnej komunikácie

Katedra mediálnej výchovy

Námestie J. Herdu 2, 917 01  Trnava

maria.mestankova@ucm.sk

 

Klastrová politika a podpora klastrov

Abstrakt

Zakladanie a pôsobenie regionálnych sietí a klastrov je jedným z významných faktorov regionálneho rozvoja. Regionálne siete a klastre vznikajú v dôsledku pozitívnych aj negatívnych impulzov vyplývajúcich z vnútorného ako aj z vonkajšieho prostredia. Siete a klastre sú flexibilné prepojenia regionálnych partnerov schopné vyvíjať a realizovať inovácie. Cieľom príspevku je poukázať na argumenty o zmysluplnosti klastrov a zdôrazniť podporu klastrových iniciatív na európskej a globálnej úrovni.

Kľúčové slová:

klaster, klastrová politika, konkurencieschopnosť, spolupráca, regionálny rozvoj 

Abstract

Foundation and functioning of regional networks and clusters is one of the important factors of regional development. Regional networks and clusters are created as a result of positive but also negative impulses, both possibly of an internal or external origin. Networks and clusters are flexible connections of regional partners able to develop and realize innovations. The goal of this article is to present arguments on the meaning of clusters and highlight the importance of supporting cluster initiatives at European and global level.

Key words:

cluster, cluster policy, competitiveness, cooperation, regional development

 

1 Úvod do riešenej problematiky

V procese globalizácie môžu malé a stredné firmy, oproti veľkým, nadnárodným firmám strácať krok, a preto pre ne môže byť často výhodné spojiť sa s inými firmami, či inštitúciami, a zvýšiť tak svoju konkurencieschopnosť. Toto spojenie si získalo hlavne v dnešnej dobe mimoriadnu popularitu. Sieť podľa definície OECD[ref]OECD: Cities and Regions in New learning Economy. Paris: OECD, 2001[/ref] predstavuje skupinu firiem, ktoré používajú združené zdroje na kooperáciu na spoločných projektoch. Sieťová štruktúra sa chápe ako jedna z nových foriem medzi firemných štruktúr, ktorej podstatou je, že firmy sú navzájom prepojené v podobe siete alebo hviezdice a istým spôsobom „sa delia“ o výrobok, o jeho výskum, vývoj, prípadne jeho trhové umiestnenie[ref]ŠTEFANČIKOVÁ, A.: Tvorivá činnosť a komunikácia v sieťovej spoločnosti In: Psychologické, sociologické a etické aspekty marketingovej komunikácie, 2009, s. 252[/ref]. Vo všeobecnosti sú siete štruktúrou pozostávajúcou z viacerých uzlov, sú predstavované ako dobrovoľný celok interakciami navzájom prepojených, nie však pevne zabudovaných častí, teda inštitúcií, ľudí, podnikov, projektov, udalostí. Pôsobenie určitého subjektu v sieti ovplyvňuje nielen interakcie medzi jednotlivými sieťovými subjektmi. Možno povedať, že každý sieťový vzťah má vplyv aj na interakcie, mimo danej siete.

Členovia siete sú teda relatívne autonómni, koordinovaní prostredníctvom spoločných dlhodobých cieľov. Vzťahy medzi členmi siete sú dobrovoľné. Siete vznikajú sčasti prirodzene, napríklad prostredníctvom osobných kontaktov, alebo cieľavedome v dôsledku rôznych podporných mechanizmov.

Siete sú zložené z viacerých subjektov, ktoré majú zvyčajne rozličné záujmy, v sieťach sa stretávajú rozdielne subjekty. Podstatným, prečo siete aj rôznorodých subjektov vznikajú, je najmä to, že jednotliví aktéri nedisponujú zvyčajne všetkými potrebnými zdrojmi na dosiahnutie určitého výsledku, zdroje sú rozdelené medzi rôznych aktérov. Interorganizačná štruktúra siete vytvára priestor na spojenie rôznych zdrojov dôležitých pre kolektívny output. Aktéri síce sledujú rôzne záujmy, tieto sú však vzájomne závislé. Táto závislosť je hybnou silou definovania spoločných cieľov, spoločných stratégií a postupov, umožňuje napriek rozdielnosti hľadanie spoločného. Rozdielnosť subjektov na druhej strane robí sieť atraktívnejšou a konkurencieschopnou.

Pre výrobné, výskumno-výrobné, výrobno-obchodné a iné siete vzájomne závislých firiem prepojených medzi sebou v rámci výrobného reťazca vytvárajúceho pridanú hodnotu geograficky sústredených odvetví alebo odborov sa zaužíval pojem klaster. Tvorba sietí je významnou súčasťou iniciatív na podporu klastrov.

Pojmom klaster možno moderne vyjadriť a popísať fenomén geografickej koncentrácie ekonomických aktivít, ktorý je všeobecne považovaný za dôležitý faktor ekonomického rozvoja.  Existuje mnoho definícií, pričom medzi najznámejšie patrí definícia M. Portera, ktorý vo svojej knihe Konkurenčná výhoda národov (1990) popisuje klastre nasledovne: „Klastre sú miestne koncentrácie vzájomne prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnom odbore. Klastre zahŕňajú skupinu previazaných priemyslových odvetví a ďalších subjektov dôležitých pre hospodársku súťaž. Obsahujú napr. dodávateľov špecializovaných vstupov, ktorých súčasťou sú stroje a služby, a poskytovateľov špecializovanej infraštruktúry. Klastre sa často rozširujú smerom dole k odbytovým kanálom a zákazníkom, a do strán k výrobcom komplementárnych produktov a spoločnostiam v priemyslových odvetviach príbuzných z hľadiska zručností, technológií alebo spoločných vstupov. Mnoho klastrov zahŕňa tiež vládne, či iné inštitúcie – ako napr. univerzity, normotvorné agentúry, výskumné tímy, či obchodné asociácie – ktoré poskytujú špecializované školenia, vzdelávanie, informácie, výskum a technickú podporu.“[ref]PORTER, M. E.:. Konkurenční výhoda národů. 1990, s. 30[/ref] Klastrové iniciatívy je ďalší pojem, ktorý je potrebné definovať. Podľa Zelenej knihy klastrových iniciatív ide o organizovaný výkon podporujúci rast a konkurencieschopnosť klastrov v rámci regiónu, rozvoj firiem v klastri, štáte a/alebo výskumných spoločnostiach. Klastrové iniciatívy teda vznikajú umelým spôsobom, zvyčajne na základe analýzy daného odvetvia v regióne. Túto analýzu potom uskutočňujú vládne, rozvojové alebo nejaké špecializované firmy. Oproti tomu, klastre vznikajú celkom prirodzene, väčšinou z podnetu samotných firiem.

Klastre majú vplyv na zlepšovanie konkurencieschopnosti a dosahovania vyššej výkonnosti prostredníctvom lepšieho prístupu k špecializovaným dodávateľom, technológiám, informáciám a vyššiemu inovačnému potenciálu spolupracujúcich firiem. Michael E. Porter znázornil štyri vzájomne previazané oblasti, pomocou ktorých popisuje podnikateľské prostredie, tzv. model diamantu (Obr. 1).

 stef-obr-1

Obr. 1 Porterov diamant

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa PORTER, M. E.: Konkurenční výhoda národů. 1990, s. 61

Ide o oblasti:[ref]PORTER, M. E.: Konkurenční výhoda národů. 1990, s. 62 [/ref]

  • podmienky na strane vstupov, ktoré zahŕňajú najrôznejšie prírodné, ľudské a kapitálové zdroje, klímu, informačný systém, právny systém i administratívny systém, vedeckú a technologickú infraštruktúru,
  •  firemná stratégia a rivalita, ktorá predstavuje firemnú stratégiu ako odlišnú cestu ku konkurencieschopnosti, zohľadňuje voľbu zákazníka a presadzuje inováciu; a rivalitu, ktorá posilňuje medzi vedúcimi firmami konkurencieschopnosť cestou inovácií,
  •  podmienky na strane dopytu musia obsahovať sofistikovaného a náročného miestneho odberateľa, ktorý predvída dopyt po špecializovaných segmentoch alebo potreby inde,
  •  príbuzné a podporné odvetvie zahrňujúce prítomnosť schopných miestnych subdodávateľov a konkurencieschopných miestnych firiem v príbuzných odvetviach z hľadiska technológií, pracovných síl alebo znalosti zákazníka.

 

Dôvody podnikateľských subjektov, prečo byť členom klastra, môžu byť rôzne. Primárnym cieľom často býva posilnenie pozície v danom regióne, posilnenie exportu a výkonnosti (spravidla prostredníctvom aplikácie poznatkov vo výskume a vývoji, inovácií a transfere technológií), prístup k informáciám a vzdelávaniu.

Počet firiem a ďalších subjektov môžeme považovať za ďalšiu charakteristiku klastra. Dôležité je tu predovšetkým odlíšiť prirodzené klastre a klastrové iniciatívy vznikajúce v súvislosti národných a regionálnych klastrových politík.

 

2 Klastrová politika a podpora klastrov

Súčasný prístup k regionálnemu ekonomickému rozvoju je ovplyvnený úrovňou regionálnej konkurencieschopnosti z hľadiska zvyšovania inovačnej kapacity regiónov a rozvíjania inovačných klastrov a regionálnych systémov inovácií, s orientáciou na znalostnú spoločnosť. Ďalším dôležitým faktorom sú vzťahy vo vnútri i mimo regiónu, tzv. networking, a v neposlednom rade schopnosť regiónu dobre akumulovať kľúčové kompetencie, rozvíjať sociálny kapitál, budovať strategické vedenie, riadiť zdroje, zhromažďovať informácie, poskytovať strategickú infraštruktúru, rozvíjať schopnosti rizikového manažmentu a do rozvojových stratégií zahrňovať princípy udržateľnosti.[ref]MAREŠ, D.: Kooperativní strategie – klastry a podnikatelské sítě, 2007, s. 44 [/ref]

Národné a regionálne vlády v globálnom meradle uznávajú potenciál klastrov ako hnaciu silu regionálneho rozvoja. Verejný sektor môže konkrétnymi aktivitami zlepšiť rozvoj klastrov, a tým posilniť miestne ekonomiky, vytvárať nové miesta a prilákať nových investorov. Aj preto sa v posledných rokoch rozrastá počet klastrových iniciatív. Niektoré krajiny zahŕňajú klastrovú politiku do národných rozvojových programov, iné aplikujú regionálne rozvojové modely. Európska komisia má celý rad programov na podporu výskumu a vývoja na posilnenie inovácií. Tieto procesy musia byť prepojené s podnikateľským prostredím.[ref]Národní klastrová asociace [online]. c2012 [cit. 2013-03-14]. Dostupné na  <http://www.nca.cz/cs/klastrov-politika>[/ref]

Z teritoriálneho hľadiska možno klastrovú politiku vnímať v troch rozmeroch: – národnom, európskom a globálnom.  Svojou národnou klastrovou politikou sa Slovenská republika  pripojila ku krajinám, ktoré podporujú vznik a rozvoj klastrov, čo bolo podmienené vstupom do Európskej únie a preberaním skúseností z praxe európskych štátov pri podpore inovácií a klastrov.

2.1 Európska klastrová politika

Politiky, na úrovni európskej, národnej, či regionálnej, by sa mali navzájom podporovať a posilňovať, a to s cieľom ovplyvniť konkurencieschopnosť, inovatívnosť a výkonnosť v Európe. Hoci sú klastre predovšetkým národným a regionálnym fenoménom, Európska únia sa snaží prispievať k jeho úspešnému zakladaniu, rozvoju aj vzájomnej spolupráci. [ref]PAVELKOVÁ, D. a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. vyd. Praha: Grada Publishing a.s., 2009, s. 63.[/ref]

Európska klastrová aliancia

Významnou udalosťou bolo založenie Európskej klastrovej aliancie (European Cluster Observatory – ECA) v roku 2006 ako otvorenej platformy založenej za účelom iniciatívy a udržania politického dialógu na európskej úrovni, ktorý by mal prispieť k zvýšeniu excelencie a efektívnosti klastrových politík, ktoré povedú k vytvoreniu konkurencieschopných klastrov.[ref]PRO INNO Europe® [online]. c2012 [cit. 2013-03-18]. Dostupné na: <http://www.proinno-europe.eu/eca>[/ref]

ECA zastrešuje sieť nazvanú INNO-Nets, ktorá sa zameriava na posilnenie spolupráce v oblasti klastrových politík, podporu znalostných malých a stredných podnikov, zhodnocovanie medzinárodných znalostí, prepojovanie priemyslu a výskumných inštitúcií a podporu inovácií v službách.

stef-obr-2

Obr. 2 Európska klastrová aliancia

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa PAVELKOVÁ, D. a kol.:  Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 2009, s. 67

INNO-Nets sa skladá zo štyroch sietí:[ref]PAVELKOVÁ, D. a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 2009, s. 67-68.[/ref]

  • CEE-ClusterNetwork – zahŕňa jedenásť regiónov strednej a východnej Európy, ktoré podporujú spoluprácu na národnej a regionálnej úrovni inovačnej politiky. Hlavným cieľom je nájsť spojitosť v najsilnejších sektoroch jednotlivých ekonomík a utvárať spoločnú politiku.
  • CLUNET – cieľom je zdieľanie skúseností a realizácia konkrétnych pilotných projektov, ktoré sa týkajú klastrových aktivít. Sieť CLUNET je tvorená 15-timi regiónmi, v ktorých pôsobí 64 klastrov, pričom tu Slovenská republika nemá zatiaľ priameho zástupcu.
  • INNET – sieť INNET sa snaží uľahčiť cezhraničnú spoluprácu MSP v technologických klastroch a posilniť ich technologické aktivity prostredníctvom podpory a spolupráce medzi regionálnymi, národnými a európskymi programami.
  • BSR-INNOnet špecializuje sa na oblasť inovácií v regióne Baltského mora a napomáha vytvárať spoluprácu medzi politickými rozhodovateľmi, implementačnými agentúrami a analytikmi.

Európske klastrové observatórium[ref]European Cluster Observatory [online]. c2012 [cit. 2013-03-19]. Dostupné na internete:<http://www.clusterobservatory.eu/index.html#!view=aboutobservatory;url=/about-observatory/>[/ref]

Európske klastrové observatórium je on-line platforma, ktorá poskytuje jednotný prístup k informáciám a analýzam klastrov a klastrovej politiky v Európe. Svoju činnosť začala v roku 2007, teraz ponúka celý rad nových služieb. Poskytuje údaje a analýzy o klastroch a konkurencieschopnosti, klastrovú knižnicu a učebne pre vzdelávanie klastrov.

Európske klastrové observatórium vytvára tiež analýzy a správy o podmienkach regionálnej konkurencieschopnosti, klastrových nadnárodných sietí, klastroch v rozvíjajúcich sa odvetviach a štúdie o lepších postupoch v oblasti klastrových organizácií. Observatórium je zamerané na tri hlavné cieľové skupiny:

  •  tvorcov politiky a vládnych úradníkov na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni;
  •  klastrový manažment zamestnancov;
  •  akademikov a vedeckých pracovníkov.

Európske klastrové observatórium ponúka užívateľsky riadené nástroje pre uľahčenie analýzy a podpory pre politiku založenú na učení.

Mapovanie klastrov – mapovanie klastrov je nástroj, ktorý poskytuje prístup k pokročilým údajom o klastroch a regiónoch v Európe. Poskytuje štatistické informácie z veľkého množstva rôznych zdrojov, a to tak na geografickej koncentrácii rôznych priemyselných odvetví, ako aj ukazovatele ekonomickej výkonnosti. Okrem toho, observatórium ponúka údaje o rámcových podmienkach, ktoré formujú regionálne konkurencieschopnosti. Užívatelia môžu pristupovať k dátam pre štandardné odvetvie a regióny, alebo používať špeciálne definície, ktoré budú postupne pridané k mapovaniu.

Kalendár klastrov – užívatelia môžu odosielať informácie o udalostiach, ktoré chcú propagovať v rámci klastrov, ako sú konferencie, semináre a workshopy.

Učebňa klastrov – ponúka videá a ďalšie vzdelávacie materiály, ktoré poskytujú úvod do klastrov a klastrových politík.

Wiki klaster internetové stránky wiki prezentujú informácie o regiónoch, sektoroch, organizáciách a sieťach, ktoré môžu byť všetky spojené k sebe a k dokumentom a akciách. Užívatelia prispievajú k obsahu stránok. Napríklad klastrový úradník v regióne môže poskytovať informácie o regionálnych klastrových politikách, nahrať príslušné dokumenty a spojiť ich do tejto oblasti, a odkaz regiónu miestnych klastrových organizácií.

Klastrová knižnica – je európsky depozitár pre všetky druhy dokumentov, súvisiacich s klastrami. Užívatelia môžu prechádzať a vyhľadávať správy klastrovej politiky, správy odborových klastrov, regionálnych klastrov, klastrové prípady. Užívatelia môžu tiež prispieť do knižnice tým, že pridajú svoje vlastné dokumenty. Predplatný systém umožňuje, aby užívatelia boli upozornení, keď sú príslušné dokumenty alebo udalosti zverejnené (zavesené).

2.2 Globálna klastrová politika

Z hľadiska globálnej klastrovej politiky hrá významnú rolu Inštitút konkurencieschopnosti (The Competitiveness InstituteTCI). TCI je popredná svetová sieť určená odborníkom, politikom, výskumníkom a obchodným vedúcim pracovníkom, ktorá prispieva k zlepšeniu konkurencieschopnosti v regiónoch i klastroch. Táto inštitúcia je otvorená všetkým členom zo všetkých krajín celého súkromného, verejného aj neziskového sektora a je financovaná z ročných členských príspevkov.[ref] The Competitiveness Institute [online]. c2012 [cit. 2013-03-25]. Dostupné na: <http://www.tci-network.org/tci/about>[/ref]Hlavným poslaním TCI je zber a výmena informácií v oblasti rozvoja klastrov po celom svete, a tým podporovať konkurencieschopnosti založené na klastroch, podporiť metodológiu pre posilnenie konkurencieschopnosti klastrov a zvýšiť profesionálnu úroveň klastrových odborníkov.

Spoločným problémom mnohých krajín sveta je fakt, že mnoho malých podnikov váha pripojiť sa do siete alebo inej formy spoločného podnikania na báze spolupráce. Tieto podniky majú často averziu voči riziku a bránia sa prijať pomoc z vonku, s výnimkou konkrétnych potrieb. Obávajú sa príliš dôverovať svojim dodávateľom a tiež im chýba motivácia pre spoločnú spoluprácu vo výskume a vývoji.

2.3 Faktory úspechu klastrovej politiky

Klastrová politika musí byť predovšetkým prispôsobená zvláštnostiam regiónu, jeho podnikom a inštitúciám. I keď neexistuje žiadny zaručený recept, možno uviesť tri základné pravidla, ktorými by sa mala táto politika riadiť. Hlavne, by mala stavať na doterajších silných stránkach regiónu, ako sú kompetencie a siete vzťahov, ktoré sa rozvinuli za dlhé roky, a predpokladané technológie budúcnosti, ako služby blízke výrobe, informačné technológie a biotechnológie. Klastrová politika by teda mala stavať na stávajúcich silných stránkach miestnej kultúry a zavedených technológiách. Dôležitá je tiež diverzifikácia sieťových štruktúr, a v neposlednom rade nové profilovanie prostredníkov siete.

Pre úspech sú nevyhnutné predovšetkým inštitúcie, ktoré spolu prepájajú rôznych partnerov z hospodárskej sféry, vedy, politiky a verejnosti. Takéto „znalostné mosty“ sú rozhodujúce pre každý hospodársky región. Avšak takáto inštitúcia môže so svojou sieťou „zostarnúť“. Politika na to často reaguje vytvorením novej inštitúcie, čo môže viesť k divokému rastu. Lepšie je vytvoriť podnet k reforme stávajúcej inštitúcie, napr. pomocou verejno-súkromného zmiešaného financovania. Tieto tri kritériá poukazujú na to, že klastrová politika kladie vysoké požiadavky na politiku a správu. Žiaduca bude detailná znalosť regionálnych hospodárskych a inštitucionálnych štruktúr. To ale predpokladá, že politika a samotná správa sa aktívne podieľajú na regionálnych sieťach. Tak by mohla byť ekonomika založená na znalostiach podoprená tiež racionálne vedenou politikou založenej na znalostiach.[ref]MAREŠ, D.: Kooperativní strategie – klastry a podnikatelské sítě,  2007, s. 46 [/ref]

Pre uskutočňovanie a presadzovanie klastrovej politiky je dôležité uvedomiť si:

politické zásahy môžu hrať významnú rolu v oblasti podpory klastrov, ale mali by byť obmedzené len na klastre s vysokým a inovačným potenciálom, čo sa na úrovni EÚ napr. prejavuje najnovšie nastavením aktivít v rámci PRO INNO.[ref]PRO INNO Europe® [online]. c2012 [cit. 2013-03-18]. Dostupné na: <http://www.proinno-europe.eu/eca>[/ref]

Europe a Europe INNOVA, kde sú naznačené nasledujúce aktivity pre ďalšiu akceleráciu prostredníctvom PPP (public-private partnership):

  • európska inovačná platforma pre klastre;
  • európska inovačná platforma pre znalostne intenzívne služby;
  •  európska inovačná platforma pre eko-inovácie,

problémy v jednotlivých regiónoch a odvetviach sú špecifické a potrebujú „riešenie na mieru“;

striktné zásahy zhora dole (top-down) môžu zlyhať;

rovnaká stratégia nemusí byť úspešná vo všetkých klastroch;

rozvoj klastra je dlhodobý proces s mnohými prekážkami, kde komunikácia a vedenie (v zmysle leadership – vodcovstvo) sú kľúčovými pre úspech;

bariérou pre úspešný rozvoj klastrov môže byť ich nedostatočná podpora a „zhon – urýchlenie“, či enormný tlak na dosiahnutie výsledkov;

významnú rolu hrajú samotné firmy a vzdelávacie, výskumné a ďalšie inštitúcie; vládne inštitúcie plnia len podpornú rolu.[ref]PAVELKOVÁ, D.a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 2009, s. 80[/ref]

 

3 Záver

V súčasnosti je koncept klastrovania už známou témou, napriek tomu v Slovenskej republike ide stále o veľmi „mladú“ záležitosť. Prijatie klastrov ako jednej z foriem spolupráce, vedie k zvyšovaniu konkurencieschopnosti zúčastnených subjektov i regiónu, kde sa klaster nachádza. Zastúpenie inštitúcií, vedeckovýskumných pracovísk a výrobných firiem v konkrétnej lokalite vytvára dobré podmienky pre ich rozvoj. Klaster ponúka firmám  lepší prístup k informáciám, lepšie prostriedky komunikácie, podporuje spoluprácu a vzdelávanie, otvára priestor pre poradenstvo a lobbing, umožňuje využívať spoločnú propagáciu a marketing. Firmy prostredníctvom úspor zvyšujú svoju produktivitu, v rámci klastra sa uskutočňujú inovačné procesy a hľadajú sa zahraniční partneri. Vďaka týmto aktivitám môžu firmy zvyšovať svoju konkurencieschopnosť. Jednou z najdôležitejších stránok vzniku klastra je zabezpečenie jeho financovania, ktoré môže byť realizované prostredníctvom rôznych finančných zdrojov. Pre financovanie klastrov a klastrových iniciatív je možné využiť zdroje súkromného sektora, verejného sektora alebo kombináciu oboch. Zásadnú rolu hrajú štrukturálne fondy Európskej únie, ktorá podporuje vznik, fungovanie a rozvoj klastrov nielen finančne, ale aj inštitucionálne a legislatívne.

 

Literatúra a zdroje:

European Cluster Observatory [online]. c2012 [cit. 2013-03-19]. Dostupné na internete:

<http://www.clusterobservatory.eu/index.html#!view=aboutobservatory;url=/about-observatory/>

MAREŠ, D.: Kooperativní strategie – klastry a podnikatelské sítě. 1. vyd.. Praha: Vysoká škola ekonomická v Praze, nakladatelství Oeconomica, 2007, 94 s. ISBN 978-80-245-1264

Národní klastrová asociace [online]. c2012 [cit. 2013-03-14]. Dostupné na:

<http://www.nca.cz/cs/klastrov-politika>

OECD: Cities and Regions in New learning Economy. Paris: OECD, 2001

PAVELKOVÁ, D. a kol.: Klastry a jejich vliv na výkonnost firem. 1. vyd.. Praha: Grada Publishing a.s., 2009. 272 s. ISBN 978-80-247-2689-2

PORTER, M. E.: Konkurenční výhoda národů. 1. vyd.. Praha: Victoria Publishing, a.s., 1990, 626 s. ISBN 80-85605-120-0

PRO INNO Europe® [online]. c2012 [cit. 2013-03-18]. Dostupné na: <http://www.proinno-europe.eu/eca>

Štefančiková, A.: Tvorivá činnosť a komunikácia v sieťovej spoločnosti In: Psychologické, sociologické a etické aspekty marketingovej komunikácie / (Eds.) Matúš, J., Poláková, E., Čábyová, Ľ. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009, s. 244-264. – ISBN 978-80-8105-093-0

The Competitiveness Institute [online]. c2012 [cit. 2013-03-25]. Dostupné na: <http://www.tci-network.org/tci/about>

 

Príspevok je súčasťou riešenia projektu VEGA 1/0107/11 „Manažérstvo kvality v oblastiach nepokrytých normami ISO na systémy manažérstva kvality.“

Kontaktné údaje:

Ing. Kristína Štefančiková

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave

Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava

Slovenská republika

kristina.stefancikvoa@haas.fr